Podmieňovací spôsob
Počkaj, čože ti navrhol? Urobil ti návrh na sobáš? Jarka, ty si sa zbláznila! Na čo ešte váhaš?!
Lenka, všetko je komplikované…
Čože je na tom zložité? Lenka si zhodila kabát a usadila sa za stôl. Uf! Bežala som! Mám polhodinku, potom musím Katku odviezť na tanečný a Samka na futbal.
Lenka, ten tvoj syn bude čoskoro mať šesť. Ako dlho ho budeš volať Samko?
Nech sa teší, že aspoň tak! Si predstav, včera prišiel zo škôlky, že sa zamiloval! Do Lujzy z vedľajšieho vchodu! A vraj si ju vezme, keď vyrastie. Čo na to hovoríš?
Čo by som hovorila, to je normálne na tvojho potomka. Spomeň si na seba!
No, neporovnávaj! Pamätáš si ešte, čo mi mama vyviedla, keď som chcela ísť za Paľom? Lenka sa rozosmiala. Koľko som mala? Pätnásť?
Štrnásť! A málem si mamu priviedla k infarktu! Mami, rozhodla som sa! Si sa rozhodla! A že tvoj Paľo si vtedy krásnu Oľu ani nevšimol, ťa vôbec nezaujímalo.
A čo? Na konci je môj manžel a teraz za svoje šialenstvá platím. Mama ma mohla potrestať prísnejšie. Rok som musela umývať riad celej rodine, to bolo celé! Lepšie by bolo, keby ma vtedy von nepúšťala!
Ajhľa! Ale vieš, že mama verila, že hlúposti nevymýšľaš. Hlava ti vždy pracovala!
Ale no! Hlavne keď išlo o teba! Pamätáš, ako sme sa bili? Neznášala som ťa! Stále Jarka múdra a pekná, a Lenka uletená!
Nikdy ti to mama nehovorila.
Zato babka sa snažila za všetky! Stále tvrdila, že prídem domov s bruchom. A ako to dopadlo?!
Hej, v tomto smere som sa neukázala ako najrozumnejšia…
Jarka posunula šálku nabok a vzdychla si.
Jarka… Lenka natiahla ruku a chytila ju za dlaň. Čo je s tebou?
Bojím sa, Leni…
Preboha, čoho?! Nájdeš si po rokoch normálneho chlapa a hráš to na strach?! Čo je zle?
Mám pocit, že Tomáša neprijme…
Lenka sa zamračila.
Prečo si to myslíš?
Je to jednoduché, Leni. Po ružiach a tom prsteni ma poprosil, aby som syna aspoň na čas nechala u mamy…
Jarka sa zahľadela von oknom a nervózne si krútila prsteň na ruke.
Bol krásny a očividne drahý.
Nič iné by sa ani nedalo čakať od Michala, Jarkiného priateľa. Úspešný podnikateľ, športovec, milovník hudby a žien, prekvapil sám seba, keď sa rozhodne usadiť práve s Jarkou. Vedel, že žena, ktorú si vybral, si zaslúži len to najlepšie. Škupiť sa nikdy nevedel, pamätal na slová svojej mamy:
Michal, žena vie žiť aj v núdzi podporí chlapa, keď sú ťažkosti. Ale dvakrát si rozmyslí, či ostane tam, kde je peňazí dosť, ale chuť chýba. Neber to zle na jej adresu. Keď o tebe uvažuje ako o životnom partnerovi, myslí aj na dieťa: Keď šetrí na mne, ušetrí i na ňom?
Mama, ale prečo by mala myslieť na dieťa?
Michal, rozprávku o chudobnej Elze poznáš? Väčšina žien je trochu Elza. To máme akosi dané myslieť desať krokov dopredu. Niekedy nám to škodí, často aj pomáha. Ale uznaj, tá, čo rozmýšľa dopredu, málokedy skončí na dne.
Michal bral matkiné rady vážne. Inak by ani nemohol, keď mal pred očami silnú ženu, ktorá dokázala s malým dieťaťom začať znova. S jeho otcom sa rozviedla krátko po narodení Michala. Teda, skôr on ju nechal kvôli inej. Vyhodil ich z bytu, ani nezistil, kam pôjde tá, čo jej včera sľuboval večnú lásku.
Mama Michala, Natália, nemala kam ísť.
Rodičia bývali ďaleko, na dedine, a tam sa už nevracala. Keď odišla študovať do Bratislavy, rátala nie len dni, ale hodiny do odchodu. Preč od domu, kde okrem pálenky hodnoty nebolo, a rozhodla sa zabudnúť, že tam niečo nechala. Bývala na internáte, brigádovala, kde sa dalo. Vedela: ak chceš žiť, musíš sa obracať.
Za muža sa nevydala z lásky, neradila o tom synovi. Prečo? Nech má pocit, že možno život funguje aj inak.
Možno práve pre tú skúsenosť sa nestratila, keď ostala sama s dieťaťom.
Prácu zháňala ťažko, ale kamošky pomohli. O chvíľu bola gazdinou u profesora bez ženy, ktorý strácal vôľu žiť.
Pán profesor, treba jesť! dávala pred neho tanier polievky.
Neskôr, Natália, neskôr…
Ani omylom! Teraz!
Tak to myslíte?
Viem! Treba!
A keď sa mi nechce?
Ste ako dieťa. Za ocka, za mamu…
Aj babka ma tak kŕmila…
Tak si predstavte, že som babka! Tak múdry muž, a nechápete základné veci. Človek zo vzduchu nevyžije!
Teraz rozprávate ako moja babka… Kedysi ste by takéto slová nemohli…
Ktoré?
O nebohom ctihodnom…
Hovorila babka? Tak vedela, že niektoré veci sú dočasné a niečo je navždy.
Natália, vy ste filozof!
Ale kdeže! A nie je čas na filozofiu! Dojedli? Tak ďakujem, idem kŕmiť Michala.
Áno- áno, chlapec potrebuje jesť…
Profesor detí nemal, Michala si obľúbil ako vlastného a po čase urobil zvláštne rozhodnutie. Zavolal Natáliu, usadil ju do kresla a zadumaný pochodoval po izbe.
Natália, ak už, povedzte, čo odo mňa chcete, alebo ma pustite, periem a obedať treba ešte…
Viete čo, Natália! vytiahol to zamyslene, hľadiac na portrét ženy. Navrhujem vám ruku… a všetko, čo môžem dať vám a Michalovi. Srdce patrí inej, no pre chlapca, ktorý mi je ako syn, spravím všetko. Neodporujte! Skúmal som dlho. Vy nie ste v bezpečí. Nemáte byt, ani istotu. Výplata je bieda v porovnaní s tým, čo treba synovi k vzdelaniu. Zamyslite sa. Som starý… Všetko, čo mám, môžem zanechať vám a Michalovi. Dávni príbuzní nie sú podstatní. Vy ste rozumná žena, využite to. Premyslite si moju ponuku.
Natália súhlasila až po čase, pohľadom mu sľúbila, že je to správne rozhodnutie nie pre seba, pre Michala. A tak z neho nebol len papierový otec.
Rok po sobáši poprosila manžela o dovolenie ísť študovať.
Správne, vzdelanie je základ! Aspoň chlapcovi budeš príkladom!
Natália prikyvovala, v duchu si však plánovala vlastný biznis. O pár rokov získala diplom, rozbehla malú firmu na upratovanie a catering, celkom sa jej darilo a práca ju bavila. Syn mal v profesorovi oporu nie len v nej.
Pravý Michalov otec syna odmietol hneď, na požiadanie Natálie. Nového si našla? Nech sa mu darí! Ak ma spomenieš synovi, len mu nehovor nič zlé. Ale radšej vôbec nič.
Splnila mu to. Michal zistil, že profesor nie je jeho biologický otec, až v devätnástich, po smrti profesora.
Mama, ale on ma mal naozaj rád…
Veľmi, syn môj! Myslím, že niekedy vlastné deti nemajú toľko lásky. Ty si mu dovolil cítiť sa ako otec, a on ťa ľúbil ako syna… či ešte viac. Pokrvná väzba nie vždy znamená, že ťa prijmu a podporia! Tvoj skutočný otec za tie roky ani raz nezavolal. Ale profesor nám dal domov, istotu a… slobodu. Slobodu od hnevu na svet. To nie je málo!
Vtedy už Natália kryvdy necítila, bola vďačná za tvrdé skúšky, ktoré ju posilnili. Po rozvode by Michalov život vyzeral inak.
Odsťahovala sa na chalupu, synov byt mu nechala a čakala na vnúča.
No roky plynuli a Michal nenašiel tú pravú.
Michal, čo za nos vyvádzaš? Koľko devčat už bolo?
Dosť, mama.
To hej! Jedna krajšia ako druhá. Aj rozumné. A čo zle na Aďke alebo Lucke, čo si ich priviedol ukázať?
Neviem, mama. Jednoducho necítim, že je to tá pravá. Ada je top právnička do firmy, ale doma nechce byť, deti nechce, býva v byte ako z katalógu. Krása, ale necítil som sa tam dobre… nemal by som odvahu vypiť kávu. S ňou by bol život podľa rozvrhu do poslednej ponožky.
Je to také zlé?
Neznesiteľné, mami. Udusil by som sa už po minúte.
A Lucka?
Perfektná vo všetkom, no nelúbim ju. Stačí?
Úplne.
Takže, keď vstúpila do Michalovho života Jarka, bola Natália rada. Nie je už mladý a už by mal mať rodinu. Ani fakt, že Jarka má syna, jej neprekážal.
Michal, si pripravený na takú zodpovednosť?
Mama, za koho ma máš? Veď viem, kto ma vychovával! Len…
Čo len?
Prijme ma ten chlapec vôbec?
Rob na tom! Ak chceš tú ženu, získaj najskôr jej syna! Je to jednoduché pre normálnu mamu je dieťa viac ako všetko.
Mama!
Čo? Len nepovedz, že ťa šokujem! Ak je dieťa pre ňu všetko, musíš si zaslúžiť jej dôveru. Rozhodni sa, či si na to pripravený. Život nie je hračka. Jarka je silná a poradí si, ak ju necháš, no chlapec? Premýšľaj synku! Dobre premysli.
Michal tieto slová zobral k srdcu, a poradil si.
Prvú časť splnil Jarka teraz sedí s Lenkou v kaviarni a premýšľa, čo ďalej. Ľúbi Michala, no keby neprijal Tomáša, nevidí cestu dopredu.
Lenka chvíľu rozmýšľa, či má sestře dávať lekcie, nakoniec však nevydrží.
A čo ti vlastne povedal?
Kto? Jarka sa vytrhne zo zamyslenia.
Pod medveďom! Michal, samozrejme! Čo ti povedal k tej požiadavke?
Vlastne nič. Len poprosil, či by Tomáš nemohol byť týždeň u našich po svadbe.
Jarka podráždene tresla čajovou lyžičkou o stôl. Čašník ich sledoval, ale Lenka gestom naznačila, že všetko je v poriadku a že nepotrebujú pomoc. Lyžičku si nenútene vzala, oblízla zvyšok mliečnej peny a troška drgol sestře do čela ako kedysi.
Au! Jarka neveriacky hľadí, masíruje si čelo. Si normálna? Bude hrča!
Bude! Mám tréning! Zabudla si?
Pamätám! Lenka, čo máš za vystúpenia? Už nie sme decká!
Presne! Decká z nás vyprchali… Kedy? Keď si zistila, že čakáš Tomáša? Či skôr?
Skôr asi…
Presne! Ako babka vravievala? Mladé a predčasné… Tak! Život ťa nič nenaučil!
Čo myslíš? Jarka jej vzala lyžičku a priložila na čelo. Bude hrča…
Zamaskujeme to! mávla Lenka rukou. Sestrička, čo by bolo, keby si mi bola povedala skôr o svojom romániku s Jožom? Aspoň mne, keď nie rodičom?
Neviem… A načo to teraz riešiť. Čo sa stalo, to sa stalo…
Pravda. No nedá mi jedna vec.
Aká?
Premýšľam, aký hrom by musel udrieť, aby si sa konečne naučila rozprávať s tými, čo ťa ľúbia?
Jarka si sadne, vzdychne.
Možno máš pravdu…
Nie možno! Mááááš! Pripomenúť ti, ako Tomáš prišiel na svet?
Netreba, dobre si to pamätám!
Mám pocit, že zabúdaš!
Jarka sa odvráti, nadýchne sa zhlboka. Niekedy je Lenka neznesiteľná, no Jarka vie, že teraz má pravdu. Jej syn sa narodil vďaka, alebo skôr napriek, a sestra o tom vie.
S otcom Tomáša, Jožom, bola v jednej triede. Tieto pohľady ju hriali, snívala, že raz povie: Ahoj!. Chodila do školy prvá, zaberala si pri zrkadle miesto, čakala, či Jožo nepozdraví. Nevadilo, že nie len ju. Nepochopila, že každý idol raz stratí čaro.
Jožo si ju pred maturitou všimol, vzal ju za ruku, odviedol za školu dobre vedel, že rodičia nie sú doma. Prečo súhlasila s tým, čo ponúkal, už sama nevie. Bola otvorená, nemala tajomstvá, no o prvej láske mlčala.
Na jednej dovolenke, na ktorú ju donútili ísť rodičia, sedela pri Morave, vymýšľala, čo so svojím tajomstvom. Musela to priznať. Príroda, rieka jej pripomínali, že všetko sa dá zvládnuť, ak sa nebojíš.
Že Jožo ju iba využil, pochopila skoro, ale stále v kútiku duše dúfala. Naťahovala to, až kým nebolo neskoro.
Lenka medzitým nahovorí Paľa a kamarátov, raz ju doma objíme a povie: Nič neboj! Zabudni naňho, nestojí za slovo!
Kto nestojí? O čom hovoríš? vykríkne Jarka.
Zrúti sa, omdlie ešte pred tým, ako dobehne mama.
Jarka príde k sebe rýchlo, bude ležať, mama jej slzami zmáča líce.
Prečo si mi nič nepovedala? Je ti lepšie takto?
Budú spolu plakať, až to preruší otec, vracajúci sa z práce.
Co tu Niagára vyverá?! Treba sa tešiť, nie plakať! Budeme mať vnúka alebo vnučku! Jarka, dosť! Nezabúdaj nervy ti netreba!
Nikdy predtým ani potom Jarka nepocíti takú vďaku a úľavu, ako v tej chvíli. Bude jej hanba, ale zároveň bude cítiť oporu, že ju rodičia prijali.
Tomáš sa narodí v rodine, kde nebude klasika mama-otec, ale budú všetci, pre ktorých bude jeho existencia šťastím.
Jarka vďaka rodičom nielen vyštuduje, ale postaví aj samostatný domov pre seba a syna. A keď sa objaví Michal, jej sebadôvera sa zrazu otrasie, jej pochybnosti sú oprávnené.
Môže riskovať Tomášovu budúcnosť kvôli sebe?
Raz už podobnú chybu urobila. Nebyť rodičov a Lenky, čo jej pomáhala popri maturite a prijímačkách, kto vie, kde by dnes boli. Má rodinu, má všetko, načo túžiť viac?
Jej myšlienky sa až tak zviditeľnia, že sa Lenka rozosmeje, zamáva čašníkovi, a poprosí o lyžicu a ďalší zákusok.
Polievočku si želáte?
Nie, len lyžicu. A prosíme ešte zákusok. Potrebujeme si upokojiť nervy.
Posunie pred sestru tanier s jarkou milovanými veterníkmi, pokrúti hlavou:
Jarka, nauč sa už hovoriť s tými, čo sú okolo teba. A s Michalom určite! Je to chlap, na ktorého sa môžeš spoľahnúť. Proste sa ho spýtaj prečo chce, by Tomáš bol týždeň u starých rodičov. Je to také ťažké?
Možno naozaj ľahké. Len… opýtať sa?
Áno! Práve teraz!
Lenka natiahne ruku, schmatne jej mobil, položila ho pred Jarku.
Volaj!
Lenka! Je na porade!
No a? Aspoň zistíš, ako mu na tebe záleží!
Tak sa to nerobí!
Hlúposť! odsekla Lenka. Nechceš volať, napíš správu.
Čo si o mne pomyslí?!
To je tak dôležité? Jarka, máš od neho prsteň na ruke. Prijala si jeho návrh. Alebo váhaš?
Ja… rozmýšľam…
Keď si hneď nepovedala nie, beriem to, že súhlasíš! Ako chceš budovať vážny vzťah s niekým, komu sa bojíš položiť jednoduchú otázku? On nevie čítať myšlienky! Daj mu šancu ukázať, čo chceš! Zabudni na podmieňovací spôsob! Už prestaň si hovoriť: keby bolo… Konečne sa rozhodni!
Kiež by som sama vedela, čo chcem… Jarka je na pokraji sĺz, ale vezme mobil. Len sa opýtať?
Len sa opýtaj! Lenka už len kývne.
Odpoveď príde rýchlo. Jarkin mobil zapípa, rozžiari sa a tvár sa jej rozjasní.
No? Už chápeš? Lenka sa usmeje a pozrie na hodinky. Ježiši, meškám! Ty si tu užívaj, u mňa sú povinnosti. Všetko bude dobré! Michal to vymyslel správne týždeň vo dvojici, týždeň celá rodina. Ty nie si len prívesok k synovi, si predovšetkým žena. Vieš, možno ti aj závidím. Paľo by to v živote nevymyslel. Utekám! A porozprávaj sa so synom, možnosť, že bude chcieť volať Michala otcom, je veľká.
Naozaj myslíš?
Viem to! Ale že som ti to nehovorila!
Lenka vezme kabát, vybehne na chodbu, ešte sa otočí, vyplazí jazyk a poklepe si na čelo: Mysli!
Jarka myslí.
A jej rozhodnutie prinesie ovocie.
Po troch rokoch pyšný Tomáš prevezme od svojho nevlastného otca novonarodenú sestričku a vďačne prikývne mužovi, ktorého už dva roky nazýva otcom.
Tomáš, opatrne! Jarka postúpi k synovi, no Michal ju zastaví, objíme a nedovolí zasahovať do prvého stretnutia brata so sestrou.
Neboj sa, bude to fajn. Však, synak?
Oci, urazil si ma! Tomáš opatrne poodkryje krajku slávnostného zavinovačky, ktorú s otcom vyberali dlho, a usmeje sa. Mami, ona je krásna…
