Poď so mnou! Teraz mám dvor bez psa. Budeš dobrý strážca neurazím sa! Sadol si na bicykel a vyrazil do dediny. Cestou sa dedo Ján otočil raz, dvakrát Ale nikto za ním nebežal.
Bola to neľudská psica Tak, ako sa o ľuďoch hovorí neľudský Ona bola presne taká
Kedysi, veľmi dávno, pred mnohými rokmi, dedo Ján vyrazil do lesa, zbierať lieskové orechy. Tam našiel šteňa už takmer dorastené. Jedine Boh vie, ako sa to zviera ocitlo v hlbokom lese.
Len tak ticho sa potulovala medzi stromami. Ani nebola priviazaná Malé, po daždi mokré stvorenie Dedo Ján zamračil sa a priblížil sa.
Nemotorné, nie veľmi pekné Ale predsa Stretli sa s hnedými očami Nie očami mladého zvieraťa Očami múdreho zveru Dedo Ján sa zamyslel.
Poď so mnou! Teraz mám dvor bez psa. Budeš dobrý strážca neurazím sa!
Sadol na bicykel a vyrazil do dediny. Cestou sa dedo Ján otočil raz, dvakrát Ale nikto za ním nebežal. Už aj zabudol na tú lesnú náhodu.
Zaoberal sa domácimi prácami. A domácnosť mala čo robiť: tri kaporíky, prasnica s desiatimi prasiatkami, krava Milka, desať kurčiat, šesť kačíc s mláďatami a kocúr Plutón
Dedo Ján zroloval si cigaretu Nerád tie obchodné, otvoril vrátka a chcel si konečne odpočinúť na lavičke pri domě. Vtom zamrzol
Hnedé oči sa naňho pozerali Pozerali sa tak pozorne Tak zvláštne, že dedo nevedel, čo robiť.
No tak, pojdeš na dvor? Po dlhej chvíli sa šteňa zakrútilo a zmizlo v tme.
Tak to trvalo nie deň, nie dva Hnedé oči ho pozorovali každý večer, akoby ho posudzovali, hľadali v ňom spriaznenú dušu
Až raz, keď sedel na lavičke a zvíjal cigaretu, ona prišla Ovoňala ho a zľahla si k jeho nohám
Dedo Ján nebol nejaký mäkký človek, k zvieratám sa staval skôr prakticky A nedalo sa spočítať, koľko kráv, ošípaných, kurčiat a iných zvierat prešlo jeho rukami
No pes je na stráž, mačka na myši Už ani nepamätal, koľko psov mu za život zahynulo. Niekoho otrávili, niekto ochorel Teraz aj búda na dvore stála prázdna.
Začiatkom leta zahynul Hrom. Veterinár povedal kliešte Nikto zvlášť nenaplakal. Dedo Ján tvrdý chlap, škrtiak na slzy
A jeho žena Zuzana bola ešte tvrdšia O, tá stará mala charakter! Celá dedina si ešte pamätá, ako teľa jednou ranou pästou zrazila, len preto, že sa vyvádzalo, keď ho napájala
Dedo Ján sa zadymil a pozrel na šteňa, ktoré ležalo pri jeho nohách. Hnedé oči ho pozorne sledovali
No tak, zvieratko, vyzerá to, že si sa rozhodlo zostať u mňa? Tak počúvaj Kŕmiť ťa budem dvakrát denne, čo Boh dá Ale uraziť ťa nechcem. Búda je. Teplá. Niekedy ťa v noci vypustím na pár hodín Ty budeš strážiť dvor! Aby sa nikto cudzí neodvážil prejsť okolo! Ak súhlasíš, poď so mňou!
A tak začal jej nový život Dedo Ján ju pomenoval Dina. Kde počul také krásne meno, ostáva záhadou Teraz mala Dina teplú búdu, veľkú domácnosť a reťaz.
Čas plynul, a z nemotorného šteňaťa vyrastla obrovská, krásna, mocná psica, ktorej sa bála celá dedina. Hovorilo sa dokonca, že v jej žilách tečie vlčia krv.
Bola strašne pekná a zvláštna A jej zvyky neboli psie. Žiadne vrtenie chvostom, žiadne lizanie rúk
Keď sa k nej priblížil dedo Ján, jeho žena alebo rodina, Dina len pokojne ležala a pozerala sa na nich svojimi múdrymi očami.
Ale cudzích by roztrhala Ani neštekala Vrčala A ten zvuk bol desivý Ale len cez deň Preto jej búdu presunuli z dvora na záhradu, aby sa susedia nebáli zaklopať na vrátka.
Ale v noci ju dedo Ján občas vypustil so slovami:
O tri hodiny prídem, aby si tu bola! Vidíš, dojičky sa ťa boja ráno ísť! Nikoho nechytaj! Tri hodiny!
Nikdy nikoho nepokúsala ani nevystrašila Možno mala iné záujmy Ale vždy, keď prišiel čas, dedo Ján ju našiel v búde, čo si veľmi vážil Ale možno Nie, ešte nevedel
Treba povedať, že šteňatá Dina privedla pravidelne, ako to príroda chce. Ale čo bolo najzvláštnejšie hoci sa jej dedina bála, šteňatá sa rozchytávali ako teplé rožky.
Prichádzali aj z iných dedín pre ne. Lebo hoci sa Diny báli, rešpektovali ju Bez dôvodu by nikomu krk nepretrhla Len v prípade.
Bol to obyčajný letný deň. Po raňajkách Dina pokojne ležala pri svojej búde, vyhrievala sa na slnku a jedným okom sledovala, ako sa malá Anička hrá v pieskovisku pod stromom pri vrátkach, druhým okom ako baba Zuza okopáva záhradku
Dina vedela, že baba Zuza priviaza
