Keď zišiel po svahu k rieke, Michal zhodnotil šance mačky na záchranu.
Strmé skaly obkolesovali rieku, ktorej pokojný tok rozlieval pokoj. Jednotný šumot vĺn o kamenný breh znel ako varovanie: Pol hodiny… pol hodiny do vypustenia… Michal tento signál dobre poznal.
O kilometer vyššie stála priehrada miestnej elektrárne. Jarné povodne naplnili nádrž až po okraj, a predchádzajúci deň rozposlali upozornenia všetkým farmám po prúde čoskoro začnú vypúšťať vodu a rieka stúpne. Záplavy sa neočakávali, brehy boli strmé, no nižšie položené lúky sa dočasne zatopia. Michal vedel, ešte raz skontrolovať čerpaciu stanicu by nezaškodilo čo ak sa niekde uvoľnilo upevnenie?
Kulhajúc, s tichým vŕzganím protézy na ľavej nohe, dôkladne obišiel areál. Všetko bolo v poriadku. Rúry a plot už predtým skontroloval, ale opätovná prehliadka nikdy nezaškodí. Zložil čiapku, prehral si prstami krátke sivé vlasy, rozprestrel malú deku na kameň a posadil sa, zatiaľ čo si masíroval pahýľ. Noha ho bolela každá zmena počasia mu to pripomenula. Zapálil si cigaretu a čakal. Rád pozoroval, ako otvárajú hrádzu. Najprv sa ozval vzdialený hukot, potom sa objavila pena a nakoniec sa dolu valil mohutný prúd vody, odnášajúc konáre, odpadky a loni opadané listie. Rieka ožila, zbavujúc sa všetkého starého.
Sundal si protézu, položil ju vedľa seba a mžúral sledoval, ako sa naklonený strom pomaly vznáša po vode potopí sa alebo nie? Na pol ceste uviazol na mielnaku. Uviazol, konštatoval Michal. O desať minút, keď príde príval, odniesie ho to. Vtedy si však všimol niečo zvláštne medzi konármi sa niečo hýbalo. Naklonil sa bližšie a spoznal mačku. Šedú, premoknutú, triasucu sa, zúfalo sa snažila vyšplhať. Teraz sedela na najvyššej vetve, asi dvadsať metrov od brehu, a pazúrikmi sa držala konára.
Chudák stvorenie, pomyslel si Michal. O desať minút otvoria hrádzu nezvládne to. Rýchlo si nasadil protézu a odmerial vzdialenosť k stromu. Šanca na záchranu bola malá, ale nemohol len tak odísť. Ten pohľad vystrašený, no stále nádejný už raz na neho niekto uprel.
Takmer pred tridsiatimi rokmi slúžil Michal ako zákazkový vojak. Ako čatár na horúcom mieste viedol hliadku s mladým vojakom, Dmytrom. Šli do kopca, cestička bola úzka. Dmytro poponáhľal dopredu a zásah guľky do kolena mu ho rozdrvil. Zosunul sa na zem, kričiac od bolesti. Michal si pamätal ten pohľad tichý výkrik o pomoc a uvedomenie, že každý pokus o záchranu môže stáť oboch život.
Bez rozmýšľania vystrelil smerom, odkiaľ očakával strelca, aby odlákal pozornosť, a potom sa hnal k kamarátovi. Guľky svišteli okolo neho, jedna mu škrabnula prilbu. Ale podarilo sa dovliekol Mitku za skalu, zatiaľ čo jeho čata ich kryla dymovou clonou. Ten večer však sám šliapol na minu… Odvtedy žili obaja bez jednej nohy: jeden bez pravej, druhý bez ľavej.
Michal rýchlo zložil kabát, schmatol deku a vkročil do ľadovej vody. Studená voda pálila, dych sa mu spomalil, ale otočiť sa už nemohol. Plazil sa k stromu, zovretými zubami zabraňujúc, aby mu necvakali. Bol už v plytčine. Z hora sa ozývalo stále silnejšie hučanie otvárali hrádzu.
Poď, mačička, neboj sa! zachrípal, natiahnutím ruky.
Mačka, akoby rozumela, skočila na Michala a pazúrikmi sa mu zarila do ramena. Bolest ho prenikla, len si odfrkol: Vydrž. Otočil sa a namáhavými pohybmi sa vrátil späť. Chlad mu znecitlivel telo, protéza prekážala, sily mu ubúdali. Hučanie vody sílilo prívalová vlna už bola za nimi. Michal cítil pod nohami breh, urobil ešte krok a potom stratil vedomie. Posledné, čo videl, bola mačka skákajúca na breh.
Prebral sa pri ohni. Vedľa šumel čajník a mačka už suchá sedela pri plameňoch.
Nech sa páči, stačilo ťa nechať samého a už si sa pustil do dobrodružstva, zamrmlal známy hlas. Bol to Dmytro, ten istý Mitko, len so sivými skránkami. Len tak-tak som ťa vytiahol za golier.
Michal upíjal horúci čaj, zahrievajúc sa pod kabátom. Mačka mu potichu triela hlavu o koleno.
Nerozčuľuj sa, Mitko, usmial sa. Vedel som, že ma nenecháš. Ako vtedy. Pohladkal mačku po chrbte. Teraz sme traja dvaja mrzáci a jedna štvornožka.
Hm, prikyvol Dmytro. Táto už zostane s tebou navždy. Keď si ju zachránil, pripútala sa k tebe. Už sa jej nezbavíš, ako ani mňa.
Oboch ich to rozosmialo. Potom vstali a vydali sa späť k čerpacej stanici jeden kulhal na ľavú nohu, druhý na pravú. A medzi nimi, len tak tak dotýkajúc sa mokrými labkami zeme, kráčala mačka, neopúšťajúc človeka, ktorý ju zachránil.
