Po rozvode s manželom sa Zuzana dlho spamätávala. Milovala svojho Miroslava, milovala ho bez výhrad, taká už bola. Keď milovala, tak naplno, celú sa oddávala manželovi a synovi. So synom to bolo jasné – jediný muž v živote každej ženy, ktorého nikdy a za žiadnych okolností nemôže prestať milovať.
Ján po škole rozhodol venovať svoj život pomoci ľuďom, preto šiel študovať medicínu. Zuzana si myslela, že bude vždy nablízku, ale syn si vybral inak. Zvolil si univerzitu veľmi ďaleko od domova. Miroslavovi to bolo jedno, vo všeobecnosti sa ku všetkému správal chladne.
„No čo, Zuzana, chce byť lekár, nech si ide. Je to jeho život a jeho problémy,“ povedal.
Syn o tom sníval od detstva.
„Mama, veď vieš, že som vždy chcel pomáhať ľuďom. To pre teba nie je novinka. Samozrejme, chceš ma mať blízko, ale ja som muž. Stretávať sa budeme menej, ale sľubujem, že prídem, keď budem môcť. Vieš, ako ťa milujem, si pre mňa najkrajšia a najmilšia mama na svete. Vždy na to mysli. Ak budeš potrebovať pomoc, budem pri tebe,“ povedal Ján a balil si vecí.
Odchádzal študovať, boli to posledné prázdniny pred ukončením školy.
„Synček, viem, že sa na teba môžem spoľahnúť, ďakujem za krásne slová. Ale mám pri sebe aj tvojho otca. Všetko bude dobré. Ty sa o nás nestrachuj, ani o mňa. Bude to v poriadku,“ ubezpečovala ho.
Po skončení štúdií sa Ján oženil, našiel si prácu v Bratislave a narodila sa im dcérka. Zuzana ich chcela vidieť častejšie, ale boli ďaleko, tak čakala na synovu dovolenku.
S Miroslavom žili dvadsaťpäť rokov, zdalo sa, že obaja sú spokojní. Zuzana bola krásna, vzdelaná a múdra žena. Miroslav ju dlho dvoral na výške a nejako nenápadne sa vmestil do jej života, hoci záujemcov mala veľa.
Nebola hádivá, vždy našla spôsob, ako uhladiť konflikty doma aj v práci, bola taktná a milá. Jej manžel bol však drzý a neústupčivý. Napriek tomu našla spôsob, ako sa k nemu dostať. Pomohla mu postaviť sa na nohy, spoločne vypracovali biznis plán a ona mu od začiatku pomáhala s jeho opravovňou áut.
Zuzana sa stretávala s kamarátkami v kaviarni. Katka mala dôvod oslavy – narodil sa jej prvý vnuk. Tieto tri ženy sa priateľili dlho. Oľga pracovala s Zuzanou v kancelárii a Katka bola domácečka, vydatá, žili s manželom vo veľkom dome za mestom. Občas sa tam všetci stretávali, ale tentoraz sa rozhodli pre krátku návštevu kaviarne.
Rozprávali sa o živote, deťoch a manželoch, keď zrazu Katka položila otázku:
„Zuzana, počuj, ty svojmu Miroslavovi úplne veríš?“
„No, áno, nemáme pred sebou tajomstvá. Prečo sa pýtaš?“ znepokojila sa Zuzana.
Katka s Oľgou sa na seba pozreli.
„Videla som ho už niekoľkokát v kaviarni a v obchode s mladou dievčinou. Držala sa ho za ruku. Dlho som sa na nich pozerala, Miroslav ma nevidel, bol zaujatý jej spoločnosťou. Ale bola to tá istá dievčina.“
Zuzana sa zmätene pozerala na kamarátky:
„No, dievčatá, možno je to z jeho práce, má tam pár kolegýň. Nikdy som nič také nezaznamenala. Áno, občas príde neskoro, ale má veľa klientov, niektorí proste neodídú skôr.“
Po tomto rozhovore začala Zuzana pozorovať manžela pozornejšie, pýtať sa, prečo meškal, ale časom sa opäť upokojila.
Až prišiel deň, keď im zazvonila mladá tehotná dievčina a so sladkým úsmevom na perách povedala:
„Dobrý deň.“
„Dobrý deň, koho hľadáte? Asi ste sa pomýlili,“ opýtala sa Zuzana.
„Ach, vy ste taká milá a mladá! Vy ste Zuzana? Miroslav mi hovoril, že jeho manželka je staršia a chorá,“ hovorila dievčina. „Ste naozaj Zuzana, manželka Miroslava?“
„Áno, to som ja. Ako vidíte, na zdravie sa nesťažujem. A vy ste kto?“
„Ja som Jana. Čakám s Miroslavom dieťa. Už dlho sa stretávame. Nemohol vám o mne povedať, stále len sľuboval, že sa porozprávate. Mne zas hovoril, že sa s vami rozvedie a vezme si ma. Čoskoro budeme mať bábätko.“
Zuzana bola taká prekvapená, že nedokázala slovo. Jana pokračovala:
„Bola som prekvapená, keď som vás videla. Myslela som, že uvidím starú pani, veď Miroslav má osemštyridsať. On je ešte mladý, ale čakala som, že jeho manželka bude už stará…“
„Jan„Janíčka, koľko máš rokov a kde ste sa s Miroslavom spoznali?“ spýtala sa Zuzana, ktorá sa spamätala z šoku.
