Ja a moja dcéra žijeme z výživného, ktoré nám platí jej biologický otec. Je to vina môjho bývalého manžela, že si neviem nájsť žiadnu prácu robí všetko preto, aby som sa už nikde nezamestnala. Aj keď ma predsa vezmú do zamestnania, o chvíľu ma potichu vyhodia, bez jedinej výhovorky. Ani mi to nemusí nikto vysvetľovať, všetko viem sama.
Všetky moje trápenia začali, keď som podala žiadosť o rozvod. Už som tohto muža nemohla zniesť v mojom svete, keď som večer zatvorila oči chcela som jednoducho zmiznúť bez hádok a kriku, ale nešlo to. Bývalý manžel sa tvrdohlavo staval proti rozvodu.
Po rozvode som s dcérou odišla k svojim rodičom do Popradu. Bola som ako v mláke, mama sa zatiaľ starala o svoju vnučku a ja som obchádzala ulice, hľadala prácu. Pravdu povediac, nikdy som nemala poriadnu skúsenosť; akurát som kedysi predávala rožky za pokladňou v hypermarkete. Nevedela som inak fungovať. Môj bývalý muž bol vedúcim obrovského reťazca potravín a svojimi známosťami zariadil, aby ma nikto v meste nezamestnal.
Nezobrali ma do žiadneho obchodu v Poprade. A ak aj áno, prišla som do práce a zrazu som bola vonku bez slova, len také šibnutie dverí za hlavou.
Bývalý muž sa potom raz len uškrnul tým svojim spôsobom a povedal, že s tým nič nemá. Tvrdil, že ma všade vyhodia, lebo som sprostá a neschopná. Platí nám možno dve stovky eur mesačne na výživné, hoc jeho plat je vážený. Spolu s mamou len-tak-tak vykryjeme šeky, jedlo pre dcéru a tú najobyčajnejšiu výživu z našich dôchodkov a výživného.
Vždy, keď môj bývalý príde navštíviť dcéru, začne so svojim cirkusom. Pred dcérou ma zhadzuje, rozpráva jej, že som hlúpa, že som zničila rodinu a teraz žijeme v biede, bez hračiek, suchých rožkov na stole a že jemu je dcéry strašne ľúto.
Potom dcére strčí do ruky balík peňazí a zmizne v hmle, ako tiene v Tatrách. Zpočiatku som tomu nevenovala pozornosť, no malá je ešte dieťa a nedokáže pochopiť, prečo má otec vždy peniaze a mama nikdy nie. Teraz sa začala dožadovať, aby mohla bývať s ním: Tatino je zlatý, kúpi mi všetko na svete, a ty si len lakomá a zlá. Chcem bývať u tatina!
Už ani neviem, koľko ešte zvládnem. Cítim, ako mi po stenách vnútorností lozia nervy. Mama ma drží nad vodou, utešuje ma, že všetko bude lepšie, že ešte sa dohodneme, ale ja už neverím, lebo bývalý pozná do poslednej nitky každé moje slabé miesto a vie presne, ako ma dusiť. Ani si nedokážem predstaviť, ako mám toto všetko prežiť.
