Keď prišla jar, moji rodičia začali uvažovať nad tým, že predajú záhradku. Už boli starí a zdravie im neslúžilo tak, aby sa mohli o parcelu starať ako kedysi. Najstaršia dcéra, Dobromila, mala vlastné deti, prácu a na pomoc v záhrade jej nezostával čas. Rodičia váhali, premýšľali nad všetkým, ale nakoniec padlo rozhodnutie.
Dobromila sa potešila už nebude počúvať výčitky za to, že nestíha pomáhať. Bolo to ťažké, cestovala za rodičmi ďaleko a zvládnuť prácu v záhrade bolo náročné. Nejedno leto navrhla rodičom, aby záhradku predali. Mohli by si kúpiť parcelu bližšie k domu, kde by bola len oddychová zóna, miesto na čítanie, malý piknik s rodinou. Nemusela by tráviť celé dni pri plení. Pre mňa predstavovala záhradka skôr zdroj pre zaváraniny.
Spolu s manželom, Jánom, trávila Dobromila víkendy rýchlo vyčerpávala sa, ledva bolo času na domáce práce. Ján pracoval v stavebnej firme, kde ho občas zavalali aj cez víkend. Dobromila vedela, že záhradka prináša viac starostí než radosti, a po dobrom víkende v záhrade by potrebovala pár dní oddychu navyše.
Rozhodnutie, že predajú, všetkým uľavilo. Parcelu predali za pár tisíc eur a niekoľko rokov žili pokojne. Potom Dobromila začala cítiť prázdnotu. Stále snívala o kúsku pôdy, kde by si mohla oddýchnuť pod stromom. Ján navrhol, aby si kúpili vlastnú parcelu.
Ich pracovný režim už bol pokojnejší, cez víkendy si mohli zájsť do prírody a deti im to prospelo. Rozumeli, že stačí niekoľko ovocných stromčekov, pár kríkov, aby mali vitamíny pre deti. Rodičom oznámili jasne: žiadne záhony, žiadne plenie, len oddych. Všetci to prijali a pustili sa do výberu parcelky.
Prehliadli pár ponúk a napokon našli tú správnu s malým domčekom, ovocnými stromami, kríkmi. Svoj pozemok im predával starý pán, vdovec Ferenc, ktorý už sám záhradu nezvládal. Rozhodol sa predať.
Všetko prebehlo poctivo. Dobromila bola šťastná jej sen sa splnil. Domček pekný, zatiaľ nepotreboval rekonštrukciu. Odložili si zveľaďovanie na leto. Tak začali.
Prvý týždeň bol pokojný. Potom starý pán Ferenc začal chodiť na návštevy, s odôvodnením, že si príde po zvyšné veci. Nikto mu to neodmietal. Len postupne sa začal sťažovať raz, že im chýba jeho starý ríbezľový krík, ktorý odstránili, lebo bol vyschnutý. Potom mu chýbala kála, ktorú už nepotrebovali.
Spustil, že takú dohodu neuzavreli s manželkou predsa kedysi vysadili ten ríbezľ a vždy bol potrebný. A keď zistil, že namiesto jahôd majú už ozdobné kamene, prišiel ďalší sťažnosť.
Ferenc prešiel celú záhradu, a všade našiel niečo na nespokojnosť. Nakoniec to Ján nevydržal a vysvetlil mu: zaplatili sme za tento pozemok, podľa dokumentov je naším majetkom. My rozhodujeme, čo a kde bude.
V predajnej zmluve nič o tom, že bývalý majiteľ bude záhradu stále používať. Ak by to tam bolo, nikdy by sa dohoda neuskutočnila. Ferenc odišiel. Ale na druhý deň sa vrátil s kríkom v náručí, ktorý chcel zasadiť miesto ruže.
Ján sa pýtal, čo to má znamenať. Ferenc navrhol, že im vráti peniaze a zostane na pozemku on. Odmietli, no Ferenc aj tak zasadil svoj krík. Potom prišla suseda Milota, prekvapená, že tu bývalý majiteľ opäť niečo robí. Ferenc jej začal rozprávať o tom, akí zlí sú noví majitelia. Suseda sa však postavila za Dobromilu a Jána majú právo urobiť si s parcelou, čo chcú. Len nevedeli, ako to vysvetliť tvrdohlavému starcovi.
Milota neskôr prezradila, že Ferenc sa pohádal so všetkými na ulici. Po smrti jeho manželky sa jeho správanie zmenilo, bol čudný a nevedela si predstaviť, že by už nerobil problémy. Chcela Dobromilu varovať. Navrhla, že pôjde na obecný úrad a vysvetlí situáciu starcovi.
Kým sa rozprávali, Ferenc stihol zasadiť krík a ticho odísť. Potom sa vrátil po veci, niečo urobil na pozemku a opäť zmizol.
Ráno Ján išiel do práce, do stavebnej firmy. Porozprával kolegom, čo sa stalo. Tí mu vysvetlili, že pozemok dostal podľa predpisov a že bývalý majiteľ už nemá žiadne práva. Pomohli mu začali stavať plot. Ferenc sa potom objavil až o pár dní. Keď prišiel, zistil, že už nemôže voľne vojsť na parcelu.
Nahneval sa, pokúsil sa prejsť pešo, potom išiel na obecný úrad. Tam už vedeli, že Ferenc obťažuje nových majiteľov a že im nedá pokoj. Neviem, čo mu povedali, ale odvtedy sa vrátil už len raz po posledné veci a už nikdy nerušil náš pokoj.
Takto si spomínam na tie časy, keď sa život na dedine menil a starý Ferenc s nami nevedel prijať nové. Ale napokon sme našli pokoj a mohli užívať záhradku s deťmi a rodinou.
