S príchodom jari rodičia začínajú uvažovať nad predajom svojho pozemku. Sú už starší a zdravotný stav im nedovoľuje starať sa o záhradku. Dcéra má deti, pracuje a nemá čas pomáhať. Po dlhom rozmýšľaní sa manželia napokon rozhodnú.
Najstaršia dcéra Jolana pocíti úľavu: nebude už viac vystavená nepríjemnostiam. Bolo náročné nájsť čas na prácu na záhrade, navyše musela cestovať až na vidiek. Niekoľkokrát rodičom navrhla, aby pozemok predali. Mohli by si zaň kúpiť parcelu bližšie k domu. Jolana nechce tráviť všetok čas pletím buriny. Oveľa radšej by mala rekreačnú zónu, kde si môže prečítať knihu alebo urobiť piknik. Pre mňa pozemok znamenal len zaváraniny.
Jolana a jej manžel trávili víkendy často pracovne alebo v domácnosti, ostával málo voľného času. Manžel pracuje ako technik a môže byť zavolaný do práce aj cez víkend. Jolana si uvedomuje, že záhrada im v skutočnosti prináša viac starostí než oddychu. Po takýchto víkendoch by im bodlo pár dní voľna.
Pre Jolana je rozhodnutie rodičov úľavou. Pozemok predali. Niekoľko rokov žili pokojne. Časom však začala cítiť nudu. Často snívala o vlastnom pozemku, kde by mohla relaxovať. Manžel jej navrhne, aby si ho kúpili.
Pracovný rozvrh sa stabilizoval. Víkendová pohoda na vidieku, čerstvý vzduch to je prínos aj pre deti. Rozhodli sa, že nebudú pestovať nič veľké: iba zopár stromčekov a kríky s ovocím pre deti, aby mali vitamíny. Rodičom oznámili, že táto parcela bude iba na oddych, bez zeleninových záhonov a pletia. Všetkým sa nápad páčil. Zostávalo vybrať tú správnu parcelu.
Pozreli viacero inzerátov. Nakoniec našli ideálny pozemok: upravený domček, potrebné výsadby. Predajcom bol starý pán Rudolf. Vdovec, ktorý sa už nevládal starať o záhradu, rozhodol sa ju predať.
Všetko sa vybavilo. Jolana je šťastná, jej sen sa splnil. Domček je pekný, obývateľný, zatiaľ nepotrebuje rekonštrukciu. Rozhodli sa, že v lete ho začnú postupne vylepšovať. Tak sa aj stalo.
Prvú týždeň na chate si užívali v pokoji. Potom sa začal objavovať pán Rudolf, predchádzajúci majiteľ domčeku. Upozorňoval, že si príde po zvyšné veci. Nikto nenamietal. Lenže začal sa sťažovať. Najprv na to, že odstránili starý krík, ktorý už bol suchý. Potom na kaly, o ktoré nik nemal záujem.
Rudolf tvrdil, že sa nedohodli na odstránení kríkov. Spomína, že ich s manželkou vysadili už dávno, a že brusnice boli vždy potrebné. Potom zistil, že na mieste jahôd sú teraz ozdobné kamene.
Rudolf urobil obhliadku pozemku. Našiel si dôvod sťažovať sa v každom kúte. Nakoniec manžel Jolany už nevydržal a ozval sa. Za tento pozemok sme zaplatili 35 000 eur. Podľa papierov je naším vlastníctvom. Je na nás, čo si tu urobíme.
V kúpnej zmluve nebolo uvedené, že bývalý majiteľ má právo využívať pozemok. Inak by zmluvu nepodpísali. Rudolf odišiel, ale na druhý deň sa vrátil. V ruke držal nový krík, ktorý chcel zasadiť na miesto ruže.
Manžel Jolany sa ho spýtal, o čo sa pokúša. Rudolf im navrhol, že by im dal peniaze a pozemok by si nechal on. Odmietli, ale on aj tak zasadil krík. Potom prišla suseda. Bola prekvapená, že starý pán je stále na pozemku. Rudolf sa sťažoval na nových majiteľov. Suseda ho uistila, že Jolana a jej manžel majú plné právo rozhodnúť, čo urobia na svojom pozemku, ale bolo náročné to vysvetliť starému mužovi.
Neskôr suseda rozprávala, že Rudolf sa pohádal s celou ulicou. Od smrti manželky sa jeho správanie výrazne zmenilo. Aj ona nečakala kľudný život: Rudolf neprestáva chodiť na pozemok. Suseda ponúkla, že zájde na miestny úrad a vysvetlí mu, čo sa stalo.
Kým sa rozprávali, Rudolf stihol zasadiť krík a opustiť parcelu bez problémov. Potom sa ešte niekoľkokrát vrátil, vzal si posledné veci, na pozemku niečo porobil a zase odišiel potichu.
Ráno išiel manžel Jolany do práce v stavebnej firme. Rozprával kolegom svoj príbeh. Dohodli sa, že pomôžu: začali stavať plot. Rudolf zmizol na pár dní. Keď sa vrátil, zistil, že už nemôže voľne vstupovať na pozemok.
Nazlostil sa, skúšal prejsť pešo, potom šiel na obecný úrad. Tam už vedeli, že Rudolf nedovolí novým majiteľom v pokoji žiť. Neviem, čo mu povedali, ale odvtedy sa Rudolf objavil už len raz aby si vyzdvihol posledné veci.
