S príchodom jari moji rodičia začínajú rozmýšľať nad predajom chaty. Sú už vo veku a zdravotný stav im nedovoľuje starať sa o záhradku. Dcéra už dávno vypiplala deti, pracuje, a na pomoc rodičom čas nie je. Dôchodcovia to zvažujú dlho, ale napokon sa rozhodnú.
Najstaršia dcéra si vydýchne: nik sa už nebude cítiť dotknutý. Stíhať záhradkárčiť sa pre ňu stáva čoraz väčším problémom, navyše chata je aj dosť ďaleko. Oľga predsa rodičom už nie raz navrhovala, aby chatu predali. Na oplátku by mohla kúpiť pozemok bližšie k domu. Neplánuje tráviť víkendy vytrhávaním buriny. V oddychovej zóne s knihou, deťmi a piknikom by sa im žilo lepšie. Pre rodičov však chata znamenala najmä zásobu kompótov a lekváru.
Víkendy Oľge aj jej mužovi utekajú prirýchlo. Na domáce práce niet času, manžel chodieva do práce aj cez víkendy, keď to je potrebné. Oľga dobre vie, že chata znamená viac starostí než oddychu. Po strávenom víkende na chate potrebovali neraz ešte zopár dní na zotavenie.
Preto je Oľga s rozhodnutím rodičov úplne spokojná. Chata sa predala. Niekoľko rokov žijú spokojne. No časom začína Oľge niečo chýbať. Stále sníva o miestečku, kde by si mohla len tak vydýchnuť. Manžel jej napokon navrhne, že kúpia malý pozemok za mestom.
Pracovný režim sa im ustáli, takže víkendy môžu tráviť na čerstvom vzduchu. Deckám a vnúčatám by to prospelo ešte viac. Dohodli sa, že vysadia len zopár stromov a nejaké ovocné kríky, aby mali deti do bruška niečo zdravé. Rodičom ihneď dajú vedieť, že tentokrát pôjde o chalupu na relax, žiadne záhony ani plienenie buriny. Nápad sa páči všetkým. Ostáva už len nájsť ten správny pozemok.
Preverili množstvo možností a nakoniec objavili správny: s pekným domčekom a stromami, ktoré už niečo pamätajú. Predával ho pán Vilko, vdovec, ktorý už záhradu nezvláda. Preto sa rozhodol chatu predať.
Všetko vybavia a prepíšu. Oľga má veľkú radosť: jej sen sa naplnil. Dom je príjemný, zatiaľ ani netreba opravovať. Dohodli sa, že z väčšej rekonštrukcie bude až letný projekt. Počas dovolenky venujú chalupe všetok voľný čas.
Prvý týždeň si užívajú pokoj. Potom sa začína ozývať bývalý majiteľ Vilko. Ohlási sa, že si príde po zvyšok vecí. Nikto nemá námietky. Lenže čoskoro sa začnú jeho sťažnosti. Najprv sa musia ospravedlnovať, že odstránili suchý ker. Potom Vilko vyčíta aj odstránenú kalinu.
Sťažuje sa, že to bola ich rodinná pýcha, ktorú on s nebohou manželkou kedysi vysadil. Nahnevaný zazrie na hriadke, kde kedysi rástli jahody, len skalku. Skrášlili tým však pozemok podľa vlastného vkusu.
Vilko obchádza celý pozemok a všade niečo vytkne. Nakoniec manžel nevydrží a povie mu svoj názor: Pozemok je vyplatený v eurách, doklady sú jasné je to naše vlastníctvo. Rozhodujeme my, čo tu bude rásť a čo nie.
V kúpnej zmluve predsa nie je nič o tom, že bývalý majiteľ môže ďalej na pozemok chodiť. V takom prípade by sme do toho nešli. Vilko nakoniec odíde. No na druhý deň je späť. Tentoraz s novým kríkom, ktorý chce vysadiť na miesto pôvodnej kaliny.
Oľgin muž sa pýta, čo to má znamenať. Dokonca navrhne, že mu vrátia peniaze, ak Vilko tak veľmi túži zostať. Vilko odmieta a aj tak sadí svoj krík. Neskôr príde susedka, a je tiež prekvapená jeho prítomnosťou. Vilko jej spustí tirádu na nových majiteľov. Susedka však súhlasí: je to Oľgin a jej manželov pozemok a môžu si ho upravovať, ako len chcú. Vilkovi to však vysvetliť nevie nikto.
Susedka sa napokon zverí, že Vilko má problém s každým na ulici. Odkedy žena zomrela, jeho správanie je zvláštne. A že pokoj na chalupe asi len tak nebude: bude tam stále chodiť. Rada navrhne, aby sa s tým obrátili na výbor, ktorý by starčekovi všetko jasne vysvetlil.
Zatiaľ však Vilko svoj krík zasadil a ticho odišiel. Potom si príde ešte niekoľkokrát po veci, porobí na pozemku nejakú drobnosť a opäť zmizne bez slova.
Na druhý deň Oľgin muž ráno vyráža do práce do stavebnej firmy. S pokojom rozpráva svoj príbeh kolegom. Tí pousmejú, že k pozemku dostal aj “výbavu”. Ale pomôcť neodmietnu pustia sa do osádzania nového plota. Vilko sa na pár dní neobjaví. Keď sa vráti, nájde nový plot a už sa cez pozemok nedostane.
Zlostí sa, skúša to obísť, a potom zamieri na výbor. Tam už o celej veci vedia Vilko otravuje každého, kto je na jeho bývalom kúsku pôdy. Čo mu povedali neviem, ale od toho momentu sa na chalupe ukázal už len raz. Prišiel si po posledné veci a potom sme už o ňom viac nepočuli.
