Po dvadsiatich dvoch rokoch manželstva jedného večera moja manželka Petra povedala:
Máš pozvať inú ženu na večeru a do kina.
Prekvapilo ma to.
Usmiala sa a tichým hlasom doplnila:
Ľúbim ťa, len viem, že je ešte jedna žena, ktorá ťa tiež miluje a dlho čakala na trochu tvojho času.
Tá žena bola moja mama, Mária. Po smrti otca žila samá už devätnásť rokov v starom bytku v Petržalke. Práca a starostlivosť o troch detí tak vyčerpávali moje sily, že som s ňou takmer nevidel.
Ten večer som jej zavolal a povedal:
Mami, poď zajtra na večeru a do kina len my dvaja.
Čo sa stalo, synku? Všetko v poriadku? spýtala sa napätým hlasom.
Mama vždy verila, že nečakané telefonáty nesú zlú správu.
Všetko je v pohode, mami. Chcem s tebou len stráviť večer.
Zacumlala sa na chvíľu a potom jemne odpovedala:
Rada.
V piatok po práci som prišiel po ňu. Stála už pri dverách upravená, s úsmevom, v tej istej šaty, v ktorej nosila na výročie nášho svadobného dňa.
Vravel som priateľkám, že mám rande so svojím synom, zasmiala sa. Všetky očakávajú, čo sa potom zistilo.
Zamierili sme do malého útulného reštaurantu v centre Bratislavy. Mama ma chytila za ruku tak jemne, akoby sme boli znova deti. Keď priniesli jedálny lístok, prečítal som ho nahlas, lebo jej bolo ťažké rozlíšiť drobný znak.
Kedysi som ti čítala jedálny lístok, usmiala sa.
Teraz je rad na mne, mami, odpovedal som.
Rozprávali sme sa dlho o živote, spomienkach, o všetkom, čo sme za roky nahromadili. Film sme nakoniec vynechali, ale ľutovali sme to.
Keď som ju odviezol dom, povedala:
Chcem túto stretnutie zopakovať, ale nabudúce pozvem ja.
Usmial som sa a súhlasil.
O niekoľko dní neskôr mamička náhle zlyhala srdcovým infarktom. Nestihol som sa s ňou rozlúčiť.
O niekoľko týždňov mi prišiel obálka. Vnútri bol výpis z reštaurácie a poznámka:
Zaplatila som vopred. Nevím, či budem môcť prísť, ale chcela som zaplatiť večeru pre dvoch pre teba a tvoju manželku. Nikdy nedozvieš, aký veľký význam mal ten večer pre mňa. Milujem ťa, synku.
V tom momente som pochopil: nikdy neodkladajte slová Ľúbim ťa. Darujte čas tým, ktorí vám sú drahí. Pretože rodina nie je niečo na zajtra. Rodina je teraz.
