MŇA MILÁ EXŽENENA!
Možno už nikdy neprečítaš tento list, a možno to vôbec nepotrebuje. Všetko sa už raz povedalo a s odstupom času sa na to pozerá úplne inak.
Už uplynulo dvadsať rokov od nášho oficiálneho rozvodu. Pamätám si ten deň ako včera sudca nás naliehal, aby sme si nepohotovo odpovedali (naše dieťa, 14ročná Ľúbka, ešte potrebovalo istotu). Ja som však bol pevne rozhodnutý: Rýchlo nás rozdelte!
Ty si mlčal, zjavne si zostal pri svojom názore.
Od tej chvíle rodina prestala existovať. Naše životy sa rozbehli paralelne, stali sme sa cudzími a takmer nekomunikovali sme. Prečo? Nemali sme už nič spoločné. Ale počkajte! Naša dcéra, Ľúbka, si často kládla otázku, prečo už nie je otec a matka spolu, keď nikdy nebolo hádok, žiadnych rozčinených vzťahov. Žili sme veselí, v pohode, šťastní…
Nikdy si mi nevyznal lásku ústne, ale nebolo to potrebné. Láska žila v tvojich očiach a skutkoch. Vždy si mi prinášal zvláštne darčeky, vždy s nejakým zmyslom. Spomínam si, ako si na Vianoce zavesil na stromček veselého plyšového anjela (odkiaľ si ho vôbec kúpil?). Pri údere dvanástich búšok si povedal:
Nech je tento anjelik symbolom našej lásky!
Tento symbol visel nad vstupnými dverami po celé roky a každé Vianoce sa anjelik presúval na stromček, strážil naše šťastie. No, zjavne ho neochránil…
Bez výčitiek som sa zamiloval. Moja vášeň bola ako hurikán čierna, ničia a spálená po ceste. Bolo to akoby diabolske očarenie! Môj miláčik bol ženatý, mal dve dcéry. My sme prekonali všetko a všetkých. Jeho manželka, moja bývalá manželka a naše deti trpeli, no my sme v tom hriechu nič nevideli, len sme sa žerali vášnivo
Moje prebudenie prišlo po šiestich mesiacoch šialenstva. Bože! Ako sme si teda úplne odlišní! Ako áno a nie! Čo som si len spáchal? Vždy som mal ten istý sen: snažím sa vstúpiť do domu, ale obklopuje ma hustý blato, ktoré ma vtiahne a dom sa mi stále viac úteka.
Keď som sa pomaly zotavoval z toho blata, z temnoty hriechu, zistil som, že moja polovička už má novú rodinu. Neodsúdzam, rozumiem každému treba lásku, stabilitu, pokoj. Odvtedy uplynulo mnoho času
Mládež, dcéra, vnúčatá to je všetko, čo s tebou, Ján, spoločne zdieľame. Málo? Naše osudy sa len rozošli.
Čoskoro budú Vianoce
Anjela znovu pozavŕžam na stromček. Dobre sa zachoval, len krídelká už odvypadli.
