Ahoj, milý bývalý manžel! Asi nikdy neprečítam, čo ti píšem, a možno k tomu ani nie je dôvod. Všetko sme už raz prešli. Lenže s odstupom času sa na tie mladé roky pozerá iným pohľadom.
Už je to dvadsať rokov, čo sme sa oficiálne rozviedli. Pamätám si ten deň, keď sme stáli pred sudcom v Bratislave. Ten nám radil premýšľať, nešukať s rozhodnutím hneď (pretože naša dcéra je už štrnáctročná). Ja som však neblúdila. Rýchlo nás z toho oddeľte!
Ty si zostal ticho buď súhlasil, alebo si si držal svoj názor. Od tej chvíle rodina už neexistovala. Naše životy bežali vedľa seba, ako dve vedľajšie trate. Stali sme sa cudzími a ani sme si nepísať nečakali. Prečo? Nemáme už nič spoločné.
Aha, dcéra! Naša Zuzka sa pýta, prečo už nie sme spolu. Vždy sme sa smejali, žili v pohode a šťastí.
Nikdy si mi nevyznal lásku slovami, ale nebolo to potrebné. Láska sa ukazovala v tvojich očiach a skutkoch. Vždy si mi daroval neobyčajné darčeky, vždy s nejakým zmyslom.
Pamätám si, ako si na Silvestra na vianočný stromček poviazal vtipného plyšového anjela (kde si ho kúpital?). Keď sa rozozvívali hodiny, povedal si: Nech je tento anjelček symbolom našej lásky! A ten malý anjel visel nad dverou celý náš spoločný život a každú novú noc sa presúval na stromček, akoby chránil naše šťastie. No, ako to býva, nechránil.
Zrazu som sa zbláznila do niekoho iného. Moja vášeň bola ako tornádo temná, ničivá, spaľujúca všetko po ceste. Bol to akýsi diabolský podiel. Ten muž už bol ženatý, mal dve dcéry. Prekročili sme všetky hranice, a našim deťom, jeho žene, aj mému bývalému manželovi bolo zle. My sme sa topili v hrechu a nevideli sme nič okrem tej horúcej vášne.
Po polroku šialenstva som si uvedomila, čo som urobila. Bože, aké sme rozdielne! Ja som áno, on je nie.
Po nociach sa mi snívalo jedno a to isté chcel som vstúpiť do domu, ale obklopila ho nepreniknuteľná blato. Snažím sa ňou šliapať, ale ťahá ma dnu a dom sa mi čoraz viac odsúva. Keď som sa konečne dostala z toho blata, ty si už mal novú rodinu. Nerozumiem, ale neodsudzujem. Každý chce lásku, stabilitu a pokoj. Odvtedy uplynulo veľa vody.
Mládež, dcéra, vnučka to je všetko, čo nám zostalo, Igor. Nie je toho viac. Naše osudy sa rozchádzajú.
Blíži sa nový rok a ja svojho anjela opäť poviažem na stromček. Je ešte v poriadku, len krídelká sa odtrhli.
