Volám sa Katarína Vargová a bývam v Žiline, meste, ktorého obklopuje majestátna Malá Fatra. Mám 28 rokov a som v bezradnej situácii – potrebujem váš názor, poviete mi, čo by som mala robiť. Zažila som viaceré neúspešné vzťahy, kde ma sklamali a opustili. Preto, keď som na dovolenke pri Slnečných jazerách stretla Michala, jeho pokusy o zblíženie ma hneď neoslovili. Držala som si odstup a verila, že to bude len letná láska. Lenže Michal bol iný ako ostatní – galantný, múdry a neskutočne čestný. Priznal sa, že ho očarila moja krása, inteligencia a správanie, že som tá, s ktorou chce žiť a vychovávať deti. Mal prestížnu prácu a stabilný život, schopný zabezpečiť rodinu.
Po návrate z dovolenky z Blavy náš vzťah pokračoval. On žil v Košiciach, odkiaľ pochádza. Každý večer mi volal a cez víkendy za mnou cestoval do Žiliny. S každým dňom sme sa zbližovali a pomaly som presvedčila samú seba, že sme naozaj predurčení byť spolu. Bola som uverila jeho láske, ktorá bola silnejšia než moja vlastná, a to mi dávalo nádej, že už nikdy nezažijem sklamania. Keď som nakoniec súhlasila s jeho návrhom na manželstvo, zobral ma do Košíc, aby som spoznala jeho rodičov. Privítali ma s láskou a schválili jeho výber. Tam mi Michal pred všetkými navliekol na prst nádherný zásnubný prsteň a jeho matka ma vzala do zlatníctva, aby som si vybrala zlaté náušnice. Trvali na tom, aby som si sama zvolila, čo mi srdce ráči.
Svadbu sme naplánovali na polovicu septembra – čakali sme totiž na Michalovho brata Daniela, ktorý žil a pracoval vo Švajčiarsku. Michal sa tešil, že nás zoznámi. Na druhý deň po Danielovom návrate ho priviedol do Žiliny. A všetko sa zmenilo. Hneď pri prvom stretnutí som pocítila niečo, čo som nikdy predtým nezažila – srdce mi bilo ako o preteky. Danielov pohľad bol plný elektrizujúcej príťažlivosti. V tú noc mi zatelefonoval z Košíc a priznal sa k tomu istému pocitu. Jeho slová boli plné vášne a zúfalstva. Povedal, že pre Michala je manželstvo záležitosťou zodpovednosti a poriadku, zatiaľ čo on medzi nami cíti niečo oveľa silnejšie, vzrušujúce a neskutočne hlboké. Nemohol by žiť s vedomím, že jeho brat ma drží v náručí.
Plakala som celé noci a snažila som sa vysvetliť, že som dala sľub a že jeho rodičia by to neprežili. Museli by sme tieto pocity potlačiť, akokoľvek to bolí. No Daniel ma odmietal počúvať. „Odídeme do Švajčiarska, vezmeme sa tam, postavíme svet pred hotovú vec. Inak to bude agónia, pomalá smrť. Naša láska si nezaslúži hrob!“ jeho hlas znova a znova znel v mojich ušiach. Roztrhávala som sa medzi vinou a ohňom v srdci. Michal bol mojím bezpečným prístavom, ale Daniel bol búrkou, ktorá ma narážala do priepasti vášne. Cítila som vinu voči jednému a beznádejnú lásku k druhému. Vtom ma osud postavil pred skúšku: pošmykla som sa na schodoch v práci, zlomila si členok a zápästie. Po dvoch operáciách, sádre a mesiacoch rehabilitácie sme svadbu museli odložiť.
Michal ma teraz každý víkend navštevuje v Žiline, stará sa o mňa a ubezpečuje, že ma počká pred oltárom. A Daniel mi zo Švajčiarska voláva päťkrát denne, naliehajúc, aby som s ním utiekla: „Prídem po teba a zoberiem ťa k sebe do Švajčiarska!“ Jeho slová sú ako jed, ktorý ma neustále pokúša. Moje srdce kričí, aby som zvolila lásku, zatiaľ čo rozum mi káže zostať s Michalom a zabudnúť na túto šialenosť, neničiť všetko, čo je vybudované. Som roztrhnutá. Niekedy si myslím, že by som oboch mala nechať, zmiznúť a nikomu neubližovať. Ale je to správne?
Nespím v noci, premýšľam nad tým, ako mi Michal navlieka prsteň a ako ma Daniel hladí niekde pri jazere vo Švajčiarsku. Jeden je mojou baštou, druhý mojou vášňou. Rodičia Michala ma prijali ako dcéru a ja im idem zlomiť srdce. Daniel je pripravený vzdať sa všetkého pre mňa a ja sa bojím, že ho zničím, ak ho odmietnem. Ako sa rozhodnúť medzi zodpovednosťou a vášňou? Ako sa nezradiť samu seba a všetkých okolo? Som uväznená v tomto labyrinte citov a nevidím východisko. Čo mám robiť? Ako mám žiť s touto láskou, ktorá ma trhá na kusy?
