Začiatkom leta, keď sa blížili prázdniny, sa Zuzana z dediny Hronec rozkvitla ako ruža. Jej štíhla postava a smelý pohľad priťahovali pozornosť nielen chlapcov, ale aj starších mužov. Rodičia Zuzany, Elena a Jozef, boli vážení ľudia. Matka pracovala na pošte, otec bol zručný mechanik. Postavili si veľký dom, lebo dúfali, že budú mať veľa detí. No narodila sa im len Zuzana.
“Zuzka, poď sem, musíme vyvesiť práčko,” volala matka.
“Už idem, mami,” odpovedala a vybehla von v leknom šatkú. Letné slnko pieklo, keď kráčala k šnúre natahnutej medzi stromami.
V dedine všetci poznali túto krásnu a divokú dievčinu. Už ako šestnásťročná vedela, čo chce, a pohľadom si merala každého muža.
“Pozrite sa na Jozefovu dcéru, zrazu z nej vyrastla skutočná kráska,” šepkali si ženy pri plote. “Nie jeden chlapec si o ňu zlomí vaz.”
Zuzana rozvesovala bielizeň, keď zbadala Martina, ktorý sedel pod lipou a fajčil. Bol to priateľ jej otca, ktorý ho s Miškom zavolal, aby pomohli položiť dlažbu v záhrade. Jozef odišiel dovnútra pre čerstvý džbán kvasu, zatiaľ čo Miško nosil piesok.
Martin sa na dievčinu díval tak uprene, až sa takmer zadusil dymom. Zuzana sa len prefíkrene predklonila, aby vyvesila veľký uterák, a pohľadom mu dala jasne najavo, čo si myslí.
“Čo to robíš, Zuzka? Či ma chceš zviesť?” zamumlal si pre seba.
Ona však neprestala. Keď dokončila prácu, prišla a sadla si k nemu. Martinovi narástol pulz, cítil, ako mu krv bije do spánkov.
“Teplo je dnes, strýko Martin?” povedala a prihnala sa bližšie.
“Áno, Zuzka, veľká horúčava,” utrel si pot z čela.
“Vidím, že si pekne opálený,” usmiala sa.
“To ja som taký od prírody,” odpovedal hrdo, no opatrne.
Potom zdvihol oči a prísne sa na ňu pozrel. Zložil ruky na hrudi, aby dal najevo, že rozhovor končí. Zuzka je príliš mladá, navyše dcéra jeho priateľa. Vtom prišiel Jozef s džbánom.
“Mišo, poď si odpočinúť a napísať kvasu! Dnes večer to dodržíme,” volal.
Zuzana vstala a odišla. Martin ju však sledoval spod privretých viečok. Nikto netušil, čo sa v ňom deje.
Mal tridsaťštyri rokov a stále ženatý nebol. Bol pekne stav
