Zuzka a jej manžel, Ján, prežívali šťastné manželstvo až do chvíle, keď Zuzka otehotnela. Zatiaľ čo pre ňu nebolo žiadnym prekvapením, že čaká dvojičky veď to mala v rodine , Jana táto správa úplne zlomila. Ich kedysi harmonický rodinný život sa začal rúcať, keď sa Ján čoraz viac vzďaľoval od Zuzky a netajil sa ani vzťahom s inou ženou, ktorá bola navyše Zuzkinou najlepšou kamarátkou.
Ako sa blížil Zuzkin termín pôrodu, absencia manžela bola čoraz citeľnejšia. Nenavštívil ju ani sa s ňou nekontaktoval počas jej pobytu v nemocnici, čo v Zuzke zanechalo hlboký pocit zrady a strachu z budúcnosti svojich ešte nenarodených detí. Kým ona ležala na operačnom stole a bojovala s bolesťami, Ján trávil čas v objatí inej ženy v ich spoločnom byte.
Keď Zuzku prepustili z nemocnice, ocitla sa na ulici do ich bytu sa už presťahovala nová priateľka jej manžela. Nezostávalo jej nič iné, len sa obrátiť na svoju mamu. Odpoveď však bola studená matka jej vynadala, že by sa mala postarať o svoje deti sama.
Keď sa zdalo, že ju opustili všetci najbližší, ponúkla jej pomoc suseda dala jej izbu vo svojom panelákovom byte, čím Zuzke a dvojičkám poskytla dočasné útočisko. Zuzka sa pustila do práce na viacerých miestach, aby uživila seba i deti. Každé ráno vstávala skoro, utekala do práce, v prestávkach sa naháňala za deťmi a vracala sa domov neskoro večer. Takto to trvalo niekoľko ťažkých rokov.
Tvrdou prácou a odhodlaním sa Zuzke postupne podarilo zabezpečiť svojim synom stabilné domáce zázemie. Susedka sa jej stala skutočnou oporou, oveľa väčšou ako vlastná mama. Zuzka sa po bolestivom zvážení rozhodla vzťah s matkou ukončiť tá jej nikdy ani len neprejavila ľútosť.
Keď dvojičky vyrástli, prestali sa s otcom úplne stýkať a Zuzka bola vďačná, že ich ochránila pred ďalšou zradou. Všetku energiu vložila do toho, aby z nich vyrástli slušní, statoční a zodpovední muži.
Napriek veľkým ranám a zrade našla v sebe silu vybudovať deťom láskyplný domov a dokázala, že sa o ne vie postarať sama, aj bez muža či pomoci matky. Svoju rodinu vedela zabezpečiť aj bez cudzej ruky.




