Predstavte si ten obraz: vaša dospievajúca dcéra alebo syn odišli večer von s kamarátmi. Ako správny, starostlivý rodič, chceli ste mať istotu, že sú v poriadku, a tak ste im zavolali. Trošku nervózni, siahli po telefóne a uistili vás, že sú v poriadku, no aj tak to áno, som v pohode nič nemení na tom, že neskôr zistíte, že ochutnali prvý raz alkohol, alebo horšie.
Raz žil kňaz menom Bohumil Filo, ktorý si viac než dobre uvedomoval špecifickú psychológiu slovenských adolescentov. Chcel, aby jeho najmladší syn, Dušan, nemusel prejsť podobnými situáciami, aké zažil raz aj on sám v mladosti v Modre. Aj keď Bohumil Dušanovi dôveroval, prial si, aby k nemu mal natoľko blízko, že by sa na neho obrátil kedykoľvek bude potrebovať pomoc. Preto vymyslel jednoduchý rodinný signál aby sa Dušan nemusel hanbiť pred kamarátmi, ako sa to stáva v puberte často.
Myšlienka sa Bohumilovi zrodila v hlave po návšteve liečební pre mladistvých v Bratislave. Často sa svojich zverencov pýtal: Koľkí z vás ste sa ocitli v situácii, kedy ste robili niečo, čo ste v skutočnosti nechceli? Niečo, čo vás desilo, hanbili ste sa, ale aj tak ste pokračovali, lebo ste sa báli, že vás ostatní vysmejú a necítili ste iné východisko?
Ruky šli hore naraz, akoby v jednom tichom súzvuku. Bohumil to neskôr opísal:
Jedného dňa išiel Dušan na menšiu oslavu niekde v Pezinku. Povedal som mu, že ak by cítil, že je mu nepríjemne či by chcel ísť preč, stačí, ak pošle hociktorému z rodiny mne, mame, staršej sestre či bratovi správu s jediným znakom X. Ten, kto správu dostane, má jednoducho okamžite zavolať Dušanovi a spýtať sa:
Haló, Dušan, prepáč, niečo sa stalo doma. Musím po teba prísť hneď, vydrž päť minút, som na ceste. Čo sa stalo? Poviem ti neskôr, buď prosím pripravený.
A potom už Dušan pokojne oznámi kamarátom, že musí neodkladne odísť, lebo sa čosi stalo doma.
To je všetko. Dušan odchádza nejde o útek, ako to vnímali rovesníci, ale jednoducho rodinná povinnosť. Vďaka tomu vie, že sa môže na svojich najbližších spoľahnúť a má v nich dôveru.
Najpodstatnejšie je v takej chvíli dieťa v žiadnom prípade nezradiť. Stratiť mladého človeka môžete ľahko, no dôveru, kde vám sám vie priznať, že niečo nezvláda a rozhodnúť sa správne, tú treba budovať. A to je na nezaplatenie, za žiadne euro na svete.
