Osudná lyžiarska stopa
Kolieska električky veselo klopotali po koľajniciach. Popri trati sa do výšky tíhli mohutné smreky, cez ktoré prenikalo nízke zimné slnko. Hlukná skupinka medikov sa doháňala v rozhovore. Pri vchode do vozne stáli ich lyže.
Inšpirátorom a organizátorov výletu bol Štefan Kriváň – športovec atletickej postavy, hrdina fakulty, kandidát majstra športu v lyžovaní. Každú zimu súťašil za česť školy a nikdy nebol horší ako druhý. Jeho otec zastával vysokú pozíciu v mestskej správe. Proste lokálna hviezda.
Pred Vianocami navrhol, aby celá skupina vyrazila oddychovať na chatu v lese. Málokto o nej vedel. Bolo tam príjemné prostredie a dobré lyžiarske stopy. Väčšina súhlasila, hoci okrem neho nikto lyžovať nevedel. Ale prečo nevyraziť do prírody?
Eva stála na lyžiach len na telocviku v škole. Ale ako odmietnuť, keď ju pozýva sám Štefan? Súhlasila by s čímkoľvek, len aby bola s ním.
V električke sedela pri ňom, opretá hlavou o jeho rameno, rozplývala sa šťastím a nevšímala si, že Michal Hronec na ňu občasoval žiarlivé pohľady. A nielen on. Aj Zuzana znepokojene pozerala na Štefana a Evu. “Čo na nej vidí?” hovoril jej pohľad.
Eva sa tomu sama čudovala. Tolko krásnych dievčat okolo, a vybral si ju – skromnú študentku, aj keď výbornú. Nedávno jej dokonca povedal, že sa po škole vezmú. Jeho vplyvný otec mu vynútil sľub, že sobáš bude až po diplome a ani deň skôr. Inak mu odoprie pomoc s umiestnením v najlepšej nemocnici.
Do konca štúdia ešte rok a pol. Veľa sa mohlo zmeniť. Ale Eva tak ďaleko nehľadela. Pritlačená k Štefanovi v električke sa cítila šťastná a milovaná.
Vystúpili a zamilovali sa do krásy zimného lesa, v ktorom sa ukrývala chata. Mráz ich osviežil. S lyžami na pleciach veseľo kráčali, tešiac sa z krásneho dňa, mladosti a blížiacich sa Vianoc.
Ubytovali sa v drevených chatkách a Štefan ihneď všetkých zavolal na lyžiarsku stopu, aby sa rozohriali.
“Na začiatok pôjdeme malý okruh – päť kilometrov. Vezmite si telefóny a v prípade problémov mi zavolajte,” vysvetlil. “Je tu pokoj. Žiadna divá zver. Stopa je dobre pripravená. Snažte sa nezaostávať. Ja idem prvý, Michal pôjde posledný.” Štefan vykročil na stopu, ktorá začínala priamo pri chate.
Eva sa nehrnula medzi prvých. Vedela, že nevie dobre lyžovať, len by ostatných spomaľovala. Postavila sa na koniec. Za ňou sa pripojil Michal. Štefan to zaznamenal, ale nič nepovedal.
Niekoľko ľudí so Štefanom v čele okamžite vyrazilo dopredu a čoskoro zmizli v hĺbke lesa. Eva veľmi zaostala. Lyže jej prešmykovali po upravenej stope, svaly boleli od námahy, ruky stuhli. Chytala do úst mrazivý vzduch, ktorý páli v hrdle. Za chrbátom počula šustenie Michalových lyží.
“Prejdi ma!” zvolala, otočivši sa.
On však len pomaly pokračoval za ňou. Eva začala ľutovať, že sa rozhodla ísť s ostatnými. Radšej by sedela v teple chaty a čakala. Zrazu zakrútilo vetvička, akoby sa niekto prebíjal cez krík. Eva sa zhrozene trhla, stratila rovnováhu a padla. Pod ňou zapraskala pravá noha, bolesť jej vyrazila slzy a začala kričať.
“Čo sa stalo?” Michal zastal vedľa nej.
“Noha…” vydychla Eva skrz zovreté zuby.
Michal sa obrátil kolmo na stopu a zkľakol si.
“Daj pozrieť. Odlož ruky. Neboj sa,” usmernil ju.
Eva trochu povolila, ale ruky neodstránila úplne.
Michal opatrne skúmal nohu. Eva sa trhla a vykríkla.
“Je to zlomené,” povedal a vytiahol telefón. Žiadny signál. Zašklebil sa.
“Evička, neplač. Štefan ide rýchlo. Len aby nešiel na druhý okruh. Potom by bol tu čoskoro.”
“Povedal, že pôjdeme len jeden okruh,” vzlykla Eva.
“Kým ostatní skončia jeden, on stihne druhý. Sme niekde v strede stopy. Ďaleko to nie je, ale musíme počkať. Zvládneš to?”
Sedela na snehu a plakala.
“Počuj, odídem kúsok ďalej. Možno zachytím signál. Neodídem ďaleko, neboj sa. Nejde za nami niekto? Nevidela si?”
Eva neodpovedala. Triasla sa od chladu a nervozity. Michal sa presunul kúsok späť, skontroloval signál, popojal ďalej a znova zastal.
“Mám signál!” zvolal radostne.
Po hovore sa vrátil.
“Štefan už ide. Evička, vydrž.”
Všimol si, že sa triepe, zLen zovrel, zložil z nej kabát a zakryl ju, načo Eva vďačne prikývla, no slzy jej aj naďalej stekali po tvári, zatiaľ čo Štefan sa čoskoro objavil na horizonte a ich životy sa navždy zmenili.
