Osud miluje vďačných
K svojim tridsiatim rokom mal Ján za sebou desať rokov služby v horúcich oblastiach, bol dvakrát ranený, no Boh ho chránil. Po druhom vážnom zranení musel dlho liečiť v nemocnici, a tak sa vrátil do rodnej dediny.
Dedina sa za tie roky zmenila, rovnako ako ľudia. Všetci jeho spolužiaci sa oženili, ale Ján raz uvidel Zuzku a len s ťažkosťou si ju spomenul. Keď odchádzal do armády, bola ešte dievčaťom, asi trinásťročnou. Teraz mala dvadsaťpäť a bola skutočnou kráskou. Ešte stále nebola vydatá. Nestretla muža, za ktorého by sa vydala, a len tak si nechcela zakladať rodinu.
Ján bol širokoplecí, silný, so zvláštnym zmyslom pre spravodlivosť, sebaistý. Nemohol len tak prejsť okolo Zuzky.
Čakala si na mňa a ešte si sa nevydala? spýtal sa s úsmevom, hľadiac na krásne dievča.
Možno, odpovedala trochu zahanbene, srdce jej naraz zašklobotalo.
Odvtedy sa začali stretávať. Bola neskorá jeseň, kráčali popri háji, spadnuté listy šuchotali pod nohami.
Janko, môj otec nám nedovolí zobrať sa, povedala Zuzka smutne, už dvakrát jej ponúkol manželstvo. Veď ho poznáš.
A čo mi spraví? Tvojho otca sa nebojím, odvetil Ján iste. Ak ma zraní, pôjde sedieť a nebude nám prekážať.
Janko, čo to hovoríš? Proste nevieš, aký je môj otec. Je príliš krutý a má všetko pod palcom.
Michal Hruška bol v dedine najvplyvnejší. Kedysi začal ako podnikateľ, teraz sa šuškalo o jeho spojení s kriminálnikmi. Bol zavalitý s bruchom, s drzým chladným pohľadom a veľmi krutý. V mladosti postavil v dedine dve farmy, choval kravy a ošípané. Viac ako polovica dediny pre neho pracovala. Všetci sa naňho usmievali, až sa mu klaňali. A on si myslel, že je Boh.
Môj otec nám svadbu nedovolí, hovorila Zuzka. Navyše chce, aby som sa vydala za syna jeho priateľa z okresu. Aj keď toho opilca a tlstého Patrika nemôžem vystáť, odporný typ, len pivo fľaška. A to už otcovi povedala stokrát.
Zuzka, žijeme ako v dobe kamennej. Kto teraz môže nútiť dievča, aby sa vydalo za muža, ktorého nemiluje? podivil sa Ján.
Miloval Zuzku neskutočne. Všetko sa mu na nej páčilo od nežného pohľadu po prchkú povahu. A ona si život bez neho nevedela predstaviť.
Tak poď, rozhodne ju chytil za ruku a zrýchlil krok.
Kam? Už začínala tušiť, no nedokázala ho zastaviť.
Na dvore veľkého domu práve Michal Hruška niečo rozprával so svojím mladším bratom Tomášom, ktorý býval v jeho prístavku a bol vždy po ruke.
Michal Hruška, Zuzka a ja sa chceme zobrať, vyhlásil Ján. Žiadam vás o ruku vašej dcéry.
Zuzkina matka stála na prahu domu, zakrytými ústami vystrašene pozerala na svojho tyranského muža. Aj jej od neho dostávalo.
Otec sa z Jánovej drzosti rozzúril a ničivo naňho hľadel, no Ján mu hľadel rovnako priamo do očí. Otec nechápal, kde tento chlapec nabral takú drzosť, aby mu takéto hovoril.
Vypadni odtiaľto, zahrmel Michal Hruška. To sa našiel nejaký kontúzny klaun. Čo si myslel, keď si sem prišiel? Moja dcéra sa s tebou nikdy nevydá. Zabudni na túto cestu. To mi voják.
Aj tak sa vezmeme, odvetil Ján rovnako iste.
Jána v dedine všetci rešpektovali, no Zuzkin otec nevedel, aké to je bojovať. Pre neho boli v živote peniaze všetko. Jánovi bolo úzko. Zovrel päsťe, no medzi nich vstúpil brat Tomáš. Vedel, že títo dvaja si neustúpia.
Kým Tomáš vyvádzal Jána z dvora, otec zahnal dcéru do domu ako desaťročné dievča. Michal Hruška nikdy neodpustil drzosť voči sebe a tým, čo ho neposlúchli.
Tej istej noci, v jesennom vlhku, zachvátil dedinu požiar. Zhorela Jánova autodielňa, ktorú nedávno otvoril.
Sviňa, zamrmlal Ján. Nepochyboval, čích rúk to bolo dielo.
O desať minút neskôr už šoféroval po ceste.
Ďalšej noci Ján potichu prišiel k Zuzkinmu domu. Večer jej napísal správu, aby vyšla s vecami a odídu spolu ďaleko. Súhlasila. Z okna svojej izby mu podala tašku, potom sama vyliezla a opatrne skočila do jeho náručia.
Už dobré, do rána budeme ďaleko, povedal. Nevieš, ako ťa milujem. Zuzka sa k nemu privrela.
Niečo mi je úzko a strach ma, povedala.
O desať minút neskôr už išli po ceste. Zuzke sa tajil dych a od vzrušenia sa jej triasli ruky. Vedela, že pred nimi je nový život. Zozadu zasvietili svetlá, čo ju znepokojilo. No čoskoro ich dobehlo a predbehlo otcovo Mercedes, zastavilo sa a prekázalo im cestu.
Nie, to nie, vystrašene zvolala Zuzka a schúlila sa.
K ich autu prišiel otec a dvaja chlapi. Vytiahol dcéru za ruku, Ján sa pokúsil zakročiť, no hneď dostal ranu. Zhodili ho na zem a mlčky ho zbili, kruto, bez slova. Potom sa posadili do Michalovho auta a odišli. Ján zostal ležať pri ceste.
S námahou sa spamätal, sotva sa doplazil domov a potom týždeň ležal. Prípad požiaru autodielne uzavreli ako nefunkčnú elektroinštaláciu. Ján všetko pochopil. Najviac ho znepokojoval Zuzkin osud. Neodpovedala na správy a jej číslo bolo nedostupné.
Otec poslal Zuzku do mesta k svojej starej sestre Hane, nechal jej slušnú sumu peňazí
