**Pamätná oslava: Večera, ktorú nezabudneme**
Zuzana sa vracala s manželom z reštaurácie, kde oslávili jeho narodeniny. Bol to krásny večer. Prišlo veľa ľudí príbuzní, kolegovia z práce. Mnohých Zuzana vídala prvýkrát, ale ak ich Milan pozval, muselo to byť dôležité.
Nikdy mu neodporovala, nerada vyhádzky a dohady. Bolo pre ňu jednoduchšie súhlasiť, ako dokazovať, že má pravdu.
Zuzana, máš kľúče od bytu po ruke? Vieš ich nájsť?
Otvorenie kabelky jej spôsobilo ostrú bolesť. Rýchlo stiahla ruku, taška jej vypadla na zem.
Prečo si vykríkla?
Niečo ma pichlo.
V tvojej kabelke je toľko vecí, že ma to neprekvapuje.
Nerozčuľovala sa, len opatrne vytiahla kľúče. Keď vošli do bytu, na nepríjemnosť zabudla. Nohy ju boleli z únavy, chcela sa vykúpať a hodiť sa do postele. Ráno sa zobudila s palčivou bolesťou v ruke prst bol červený a opuchnutý. Spomenula si na včerajšok a prehrabala sa kabelkou. Na dne našla veľkú, hrdzavú ihlu.
Čo je to?
Nechápala, ako sa tam dostala. Podivný nález vyhodila a ošetrila si ranu. Obviazala si prst a vyrazila do práce. Už počas obedovej prestávky jej však začalo byť zle. Zavolala manželovi:
Milan, neviem, čo sa deje! Mám horúčku, bolí ma hlava, celé telo. Predstav si, v kabelke som našla hrdzavú ihlu, tou som sa včera pichla.
Mal by si ísť k lekárovi. Čo ak je to tetanus alebo závažná infekcia?
Nehaj tak, rana je čistá, bude dobre.
Čas plynul, ale Zuzane bolo čoraz horšie. Sotva sa doplazila domov, zosunula sa na gauč a okamžite zaspala.
Zdálo sa jej o starej mame Annike, ktorá zomrela, keď bola Zuzana ešte malá. Nevedela ako, ale poznala ju. Hoci jej vzhľad mohol niekoho vystrašiť, Zuzana cítila, že jej chce pomôcť.
Babka ju viedla po poli, ukazovala jej bylinky, z ktorých mala uvariť čaj na očistu tela. Povedala, že niekto jej chce ublížiť, ale ak chce prežiť, musí sa brániť. Čas utekal.
Zuzana sa zobudila zliatá potom. Myslela si, že spala hodiny, no bolo to len pár minút. Keď sa otvorili dvere a prišiel Milan, zdvihla sa zo sofa. Zhrozil sa:
Čo sa ti stalo? Pozri sa do zrkadla!
V odraze nevidela usmiate dievča z včerajška, ale vyčerpanú ženu s bledou tvárou a zapadnutými očami.
Čo sa to deje?
Spomenula si na sen a povedala manželovi:
Zdálo sa mi o mame. Povedala mi, čo mám robiť…
Zuzana, obleč sa, ideme do nemocnice.
Nepôjdem. Babka povedala, že lekári mi nepomôžu.
Hádka sa rozhorela. Milan ju nazval šialenou, že verí sne o mŕtvej žene. Prvýkrát sa tak pohádali, že ju chcel násilím dotlačiť k autu. Keď sa bránila, stratila rovnováhu, padla a udrela sa. Milan sa ešte viac nahneval, schmatol jej tašku, trhol dverami a odišiel.
Vrátil sa až o polnoci, ospravedlňoval sa. Ona však len povedala:
Zavezi ma do dediny, kde žila moja babka.
Ráno vyzerala ako žijúca mŕtvola. Milan ju prosil:
Zuzana, nebuď tvrdohlavá, choďme k lekárovi. Nechcem ťa stratiť.
I tak ju odviezol. Zuzana počas cesty spala. Keď sa priblížili, prebudila sa a ukázala mu cestu. S námahou vystúpila z auta a zosunula sa do trávy. Vedela však, že je na správnom mieste tam, kde ju v sne babka zaviedla. Našla bylinky a vrátili sa domov. Milan podľa jej pokynov uvaril čaj. S každým douškom sa jej uľavovalo.
Keď sa vyčurala, voda bola čierna. Nezhrozila sa, iba si zopakovala babkine slová:
Zlo odchádza…
V noci sa jej babka zjavila znovu, tentoraz usmiata.
Prekliatie ti poslali cez hrdzavú ihlu. Čaj ti vráti silu, ale nie nadlho. Musíme zistiť, kto to urobil, a vrátiť mu to. Netuším, kto to bol, neviem ho vidieť. Ale má to súvis s tvojim manželom. Keby si nevyhodila ihlu, vedela by som viac…
Poradila jej, aby kúpila balík ihiel, najväčšiu očarila a vložila do Milanovej tašky. Ten, kto ju preklial, sa pichne a prezradí sa.
Zuzana sa hneď ráno cítila o niečo lepšie. Keď Milan zistil, že ide nakupovať, namietal:
Zuzana, sotva stojíš na nohách, pôjdeme spolu.
Uvar mi radšej polievku, po tom víruse mám hrozný hlad.
Všetko urobila podľa babkiných pokynov. Večer bola očarená ihla v Milanovej taške. Pred spaním sa ešte pýtal:
Si si istá, že ti nič nie je? Mám zostať doma?
Som v poriadku.
Zuzana sa postupne zotavovala, no stále cítila, že zlo v nej pretrváva. Tretí deň čaju bol ako protijed, ktorý zlo obmedzoval.
Keď sa Milan vrátil z práce, opýtala sa:
Ako si sa mal?
Dobre, ale prečo sa pýtaš?
Zdalo sa, že nič, kým nedodal:
Predstav si, dnes mi Sandra z vedľajšieho oddelenia chcela pomôcť vytiahnuť kľúče z tašky. Keď sa do nej zahrabala, pichla sa do ihly. Kde sa tam vzala? Pozrela na mňa, akoby ma chcela zabiť pohľadom.
Niečo máš s ňou?
Zuzana, prosím ťa. Milujem len teba. Nič medzi nami nie je.
Bola na tvojej oslave?
Bola, je kolegyňa, nič viac.
Všetko do seba zapadlo. Teraz vedela, ako sa hrdzavá ihla dostala do jej kabelky.
