Pozerala som svoje vnúčatá osem rokov bez jedinej centy a včera mi povedali, že radšej majú tú druhú babku, lebo ona ich nenapomína a nosí im tablety.
Som stará mama teplej polievky.
Tá, čo ich vodí do školy, utiera im nosy, varí, perie, žehlí, vlečie školské tašky, zhasína za nimi svetlá a uspáva ich, keď sa rodičia zdržia.
Tá druhá babka je elegantná.
Prichádza sem-tam s kyticami, parfémom, trblietavými darčekmi, s veľkými prekvapeniami.
Nikdy nepoznala, aké to je, držať dieťa so zvýšenou teplotou v noci za ruku.
Vie len, kde sa dá kúpiť najnovší model tabletu.
Včera mi moji vnúčikovia povedali, že by som mala byť ako ona.
A po prvý raz v živote som pocítila, aké to je byť neviditeľnou v celom tom svojom úsilí.
Volám sa Mária Kocianová. Mám 62 rokov.
Mám dcéru Vieru,
a dve vnúčatá Matúš (8) a Barborka (6).
Viera pracuje. Jej muž Ján tiež.
A keďže niet peňazí na opatrovateľku a neveria detským centram, jednoducho prijali, že ja, dôchodkyňa, mám povinnosť stráviť zvyšok života opatrovaním cudzích detí.
A ja som to robila.
Vedomo.
S láskou.
S odovzdaním.
Vstávam o 5:30.
O 6:30 už som u nich doma.
Robím raňajky.
Zložím kopu ponožiek z postele, hľadám stratené tričká, obliekam, viažem šnúrky, vlečiem tašky, veziem ich do školy.
Potom upratovanie, varenie, pranie.
Poobede vyzdvihujem ich späť.
Úlohy, krátky spánok, polievka disciplína.
Som babka pravidiel.
Babka hraníc.
Babka, ktorá povie:
Nejedz sladké pred večerou,
Umy si ruky,
Stačí tablet,
Najprv úlohy.
Teda babka nudná.
A na druhej strane je Ilona mama Jána.
Ilona už roky nepracuje.
Peňazí má dosť.
Žena s upravenými nechtami, účesom, s najnovšími šatami do mesta, s fotkami z výletov v Taliansku a Grécku.
Ilona nikdy nevarila čaj o tretej nadránom pre choré dieťa.
Nikdy nehľadala zmiznuté ponožky.
Nikdy neškrabala z koberce zvratky.
Neutekala s lyžičkou po izbe.
Ilona je hosťujúca hviezda.
Objaví sa dvakrát do roka na Vianoce a na narodeniny
s darčekmi, bonbónmi a najnovšou technikou.
Deti ju zbožňujú.
Ako všetky deti zbožňujú toho, kto im nestanovuje hranice.
Včera mal Matúš narodeniny.
Ja som vstala o 5-tej, aby som mu pripravila jeho obľúbený domáci koláč.
S vajíčkom, krémom, s orechmi tak ako to má rád.
Kúpila som mu peknú knižku a teplú mikinu podľa toho, čo mi dôchodok dovolil.
Okolo 16-tej dorazila Ilona.
S upraveným účesom, parfémom a trblietavou kabelkou.
Vošla ako televízna moderátorka.
Zlatíčka moje! rozosmiala sa.
Matúš a Barborka sa k nej rozbehli ako k hudobnej hviezde.
Prešli popri mne, akoby som bola len kvietok v kúte.
Ilona vytiahla dve veľké biele škatule.
Dva nové tablety.
Aby ste sa nenudili povedala. A dnes vám nikto nesmie povedať, koľko môžete hrať!
Deti vrieskali od šťastia.
Viera a Ján žiarili:
Paráda, mami! Si úžasná! Ďakujeme!
Ja som stála v kuchyni a krájala koláč.
Taký, kvôli ktorému som vstala ešte za tmy.
Taký, ktorý si nikto ani nevšimol.
Prišla som k Matúšovi.
Matúško, pozri, tu máš odo mňa darček. A koláč
Ani sa nepozrel.
Teraz nemôžem, babka. Nastavujem si avatara.
Ale, zlatko
Ej, babka! Ty vždy len koláč. Druhá babka nosí skutočné darčeky! Ty iba knihy a veci. Nuda.
Taká bolesť
Nikomu by som ju nepriala.
Pozrela som na Vieru.
Čakala som aspoň: Nehovor tak na babku!
A ona?
Len sa zasmiala.
Mama, nechaj to. Deti sa tešia z nových vecí. Ilona je zábavná babka. Ty si babka rutiny.
Babka rutiny.
Tak sa volá starostlivosť?
Barborka dorazila poslednú ranu:
Keby babka Ilonka bývala s nami. Ona na nás nekričí. Ty si vždy unavená.
Pozrela som na svoje ruky popraskané od mydla, práčky a upratovania.
Pozrela som na Ilonu svieža, s dvomi tabletmi v kabelke, bohyňa jedného dňa.
Pozrela som na dcéru spokojná s pohárom vínka, lebo všetko vyriešim ja.
Zložila som zásteru.
Prehla ju starostlivo.
Položila ju na pult.
Vošla som do obývačky.
Viera, ja idem domov.
Akože!? A koláč? A upratovanie? Kto to všetko porobí!?
Zábavná babka nepomôže?
Ilona sa usmiala naoko:
Marienka, ja som na nervy. Mám ischias
Neboj sa. Neprosím ťa, aby si si zašpinila kostým.
Pozrela som na Vieru:
Deti majú pravdu. Som nudná. Som tá prísna. Som tá, čo im nastavuje hranice a kŕmi ich zdravo.
Možno skutočne potrebujú trošku viac slobody.
Takže od zajtra končím.
Mama, ako môžeš!? Kto ich zajtra zoberie do školy!?
Neviem. Snáď Ilona. Alebo predajte jeden tablet a zaplaťte si opatrovateľku.
Potrebujeme ťa!
Nie. Potrebujete SLUŽKU. A tou nie som.
Pozrela som sa na Matúša.
Babka neprídeš?
Nie, zlatko. Zajtra zažijete poriadnu zábavu.
Nebude vám kto hovoriť, nech jedávate zeleninu, učíte sa či chodíte spať.
Sloboda.
A odišla som.
Mobil vyzváňa dookola.
Viera plače.
Ján hovorí, že dramatizujem.
Ale ja sa už nevrátim.
Ráno vstanem až o deviatej.
Urobím si kávu len pre seba.
Dojem si koláč.
A pustím si seriál.
Prvýkrát po rokoch budem hlavnou postavou svojho sna.
A vy? Sú staré mamy povinné starať sa o vnúčatá,
alebo si z nich deti len robia šetrenie?
