Martina Valeriová vstáva skôr, než je zvyk. Víkendy v ich bytovom dome vždy naplnia ulice odpadkami, takže o štyre ráno ide von, aby všetko stihla vyčistiť. Očistiteľkou dvora pracuje už roky; kedysi jej život bežal úplne inak.
Zoberie metlu do rúk a spomenie si na svojho milovaného syna, ktorý sa narodil, keď mala 35 rokov. Mužov v živote nemala, a tak sa rozhodla venovať sa jedine dieťaťu. V jej rodine nikdy nepočula hlas otca. Syn bol šikovný a pekný, ale trápilo ho, že nechce žiť v ich časti.
Mami, keď vyrastiem, budem silný muž! hovorí Martinovi.
Samozrejme, synček, prečo by nie? povzbudzuje ho Martina.
Keď Martinovi dovŕši šestnásť, odchádza z domu a nastěhuje sa do internátu blízko technického gymnázia. Martine sa nelíbi, že syn je teraz tak ďaleko, ale on sľúbi, že bude častejšie prichádzať.
Najprv naozaj chodí pravidelne. Neskôr si však nájde priateľku a o rodnom dome spomína čoraz menej. A potom sa vráti na posledný odchod, oznamujúc, že je ťažko chorý. Martina nechápe, prečo musia ona a syn čeliť takým skúškam.
Zbierajú všetky sily na boj. Doktor odporúča liečbu v špecializovanej klinike, ktorá však vyžaduje veľkú sumu peňazí.
Bez váhania matka, zúfalá od smútku, predá svoj byt. Jednej noci jej zazvoní telefón.
Vášho syna už nemáme! ozve sa lekár.
Martina nemá chuť žiť. Bez milovaného syna jej život stráca zmysel.
Ráno, ako vždy, ide čistiť dvor.
Dobré ráno! pozdraví Šimon Lajčák, prechádzajúc so svojím psom.
Dobré ráno! Ste tak skoro? odpovie Martina.
Doma je nudno, tak idem s psom na prechádzku a ešte si s vami popovídam veselým hlasom dodá muž.
Šimon je osamelý slobodný muž. Martina sa trochu hanbí jeho pozornosťou.
Dobre, pôjdeme ďalej, nebudeme vám prekážať hovorí on a pokračuje v prechádzke s psom.
Martina sa pustí do práce, keď si všimne niečo na lavičke. Je to mobil. Pozerá okolo nie je nikto. Zodvihne ho a zapne. Na obrazovke sa objavia fotky. Niekto ich asi urobil a zabudol telefón. Keď sa pozrie bližšie na snímky, vlnou ju zaplaví plač.
Synu! Môj Martin! začína vzlykovať.
Zrazu telefón zvoní. Martina je zmätená, ale odpovie.
Haló! Haló! To je môj telefón, môžem ho vyzdvihnúť? ozve sa ženský hlas.
Áno, samozrejme. Našiel som ho v parku na lavičke. Príďte na túto adresu odpovie Martina a prečíta adresu.
Do domu prichádza mladá žena. Keď otvoria dvere, za ňou stojí chlapec.
Ako sa vám dostali na telefóne fotky môjho syna? spýta sa Martina.
Ega? prekvapene sa pýta dievča.
Chlapec vstúpi do bytu.
Martin! zakričí Martina Valeriová a padne k zemi bez vedomia.
Chlapec sa jej hrne:
Čo sa deje?
Asi ťa zamieňala s niekým iným. Musíme zavolať sanitku odpovie dievča.
O pätnásť minút neskôr ho lekári opäť prebúdzajú. Po ich odchode Martina konečne zistí, ako sa fotky jej syna dostali na telefón.
Po chvíli sa nadýchne a pozerá na dievča.
Poznáte ma? Ako sa vám podarilo získať snímky môjho Martina? pýta sa, sotva drží slzy.
Volám sa Katarína odpovie dievča. Stretnula som sa s vaším synom, ale on ma opustil, keď zistil, že som tehotná vzdychne.
Opustil? Ako? Nikdy vám o tom nepovedal prekvapí sa Martina.
Boli sme spolu niekoľko mesiacov. Potom som mu povedala, že čakám dieťa. Po tom zmizol. Nechcela som ho hľadať, myslela som, že sa bál hovorí Katarína.
Nie, Katarína. Teraz chápem, prečo sa to stalo. Môj syn bol ťažko chorý. Nechcel byť bremenom pre nikoho, ani pre teba. Martina už nie je medzi nami… Martina opäť prestáva plakať.
Oči Kataríny sa rozšíria.
Ako to, už nie je? spýta sa, zmätená.
Odišiel od nás. Predala som byt, aby som mu pomohla, ale ani to nestačilo. Nestihli sme… hovorí Martina, sotva ovládajúc emócie.
Katarína, pochopivši, povzdychne:
Teraz rozumiem. Snažil sa ma chrániť, nechtel mi pridávať ďalšiu bolesť
Potom zavolá chlapca, ktorý celú dobu stojí pri dverách.
Janko, poď sem!
Chlapec vstúpi do izby.
Áno, mami? spýta sa.
Janko, pamätáš si, keď som hovorila, že tvoj otec nás opustil? Ukazuje sa, že to nebolo pravda. Bolo to ťažké ochorenie a zomrel, keď si ešte nebol na svete. A toto je tvoja stará mama hovorí Katarína, otáčajúc sa k Martine.
Martina sa rozpláče. Pohľad jej naplní teplom, keď sa pozerá na vnuka.
Babička šepká Janko hanblivo.
Synu, poď ku mne objíma ho Martina.
Katarína sa usmeje:
Čo keby ste sa presťahovali k nám? Máme veľa miesta a radi vás privítame. A starú babku určite potrebujeme!
Nie, Katarína. Mám rád svoje okolie, ale rád vás budem navštevovať odpovie Martina.
Vtom zaklopú na dvere.
Môžem? na prahu stojí Šimon Lajčák s veľkým kyticou kvetov. Podá ich Martine a hovorí:
Toto je pre vás, Martino Valeriová. Choďme na prechádzku?
Rada, usmeje sa žena.
Z kuchyne vychádzajú Katarína a Janko.
Vezmete nás so sebou? spýtajú sa naraz.
Ak budete slušní, žartuje Šimon.
O dva mesiace neskôr sa Martina Valeriová stane zákonnou manželkou Šimona Lajčáka. Jeho pes Vytýz, veľký čierny retriever, sa veľmi teší z nových členov rodiny. Často chodí na prechádzky s Jankom, kým šťastná babka pečie koláčiky pre všetkých.
Priatelia, ak máte chuť čítať ďalšie príbehy, napíšte komentár a nezabudnite na lajky. To nás povzbudzuje k ďalšiemu písaniu!
