ON BUDE S NÁM ŽIŤ
Zrúcaný zvonček ozval, že niekto prišiel. Lucia zložila zásteru, utrela si ruky a šla otvoriť dvere. Na prahu stávala dcéra s mladíkom. Lucia ich pustila dovnútra.
Ahoj, mamička, pobozkala dcéra Lubu na líce. Pozri, toto je Váťo, bude s nami bývať.
Dobrý deň, pozdravil chlapík.
A toto je moja mama, teta Lucia, doplnila dcéra.
Lucia Mária, opravila ho dcéra.
Mami, čo máme na večeru?
Hrachová kaša a klobásy.
Ja hrachovú kašu nejem, povedal chlap a odišiel do izby.
No nie, mami, Váťo hrach neje, vzdychala dcéra s rozšírenými očami.
Váťo si hodil batoh na zem a posadil sa na pohovku.
To je vlastne moja izba, povedala Lucia.
Váťo, poď, ukážem ti, kde budeme bývať, zavolala Lenka.
Mňa to tu páči, zamručal chlap a vstal.
Mami, vymysli, čím nakŕmiť Váťa, požiadala dcéra.
Ešte máme polovičku balíka klobás, povihľala Lucia.
Stačí s horčicou, kečupom a chlebom, odpovedal on.
Dobre, namrštila Lucia a šla do kuchyne. Kedysi som sem nosila mačiatka a šteniatka, teraz sem priniesla len to. Kŕm ho ďalej.
Nasypala si hrachovú kašu, položila na tanier dve opečené klobásy, posunula šalát a začala večerať.
Mami, prečo tu sama ješ? vstúpila dcéra do kuchyne.
Prišla som z práce a mám hlad, odpovedala Lucia žujúca klobásu. Kto chce jesť, nech si naberie sám a varí. A ešte mám otázku prečo má Váťo u nás bývať?
Preto, lebo je môj manžel.
Lucia sa takmer zadusila.
Manžel?
Áno. Dcéra už je dospelá a sama si vyberá, či sa vydá. Ja mám už devätnásť rokov.
Nespozornili ste na svadbu.
Nebola svadba, len sme sa sobášili a to je všetko. Teraz sme manžel a manželka a budeme spolu bývať, povedala Lenka, pozerajúc na žujúcu matku.
Gratulujem. Prečo bez svadby?
Ak máš peniaze na svadbu, môžeš nám ich dať, nájdeme kam ich použiť.
Prečo práve u nás?
Lebo majú jednopokojový byt a žijú štyria.
Nezvážali ste prenájom?
Prečo by sme mali prenajímať, keď mám izbu, prekvapila sa dcéra.
Rozumiem.
Tak nám dáš niečo na zjesť?
Lenko, na sporáku je hrnček s kašou, klobásy v panvici. Ak je málo, v chladničke je ešte pol balíka. Berte a jedzte.
Mami, máš nového zaťa, zdôraznila Lenka.
A čo? Musím tancovať pri tejto príležitosti? Lenka, som po práci unavená, poďme bez tých rituálov. Ruky a nohy máte, postaráte sa sami.
To je dôvod, prečo si slobodná! zúrivo povedala dcéra a zamrela dvere.
Po jedle Lucia umyla riad, utrhla stôl a išla do svojej spálne. Preoblekla sa, vzala si tašku s oblečením a išla do fitnescentrum. Bola slobodná žena, pár večerov v týždni trávila v posilňovni a v bazéne.
Okolo desiatej sa vrátila domov. Na kuchyňu ju čakal úplný rozrútok, zrejme niekto sa snažil variť. Pokryvka od hrnca s kašou zmizla, kaša vyschla a praskla. Balenie klobás ležalo na stole, vedľa neho tvrdý chlieb bez obalu. Panvica bola spálená a niekto ju rozdrvil vidličkou. V umývačke bolo riadu, na podlahe stála sladká škvára. V byte cítil vôňu cigariet.
No teda, to je niečo nové. Lenka si nikdy takéto nenechala. Lucia otvorila dvere dcéry. Mladí ľudia pili víno a fajčili.
Lenka, upracaj kuchyňu. Zajtra kúp novú panvicu, povedala matka a šla späť do svojej izby, dvere nezavrela.
Lenka vstal a bežal za ňou.
Prečo máme upratovať? Kde vezmem peniaze na panvicu? Nepracujem, študujem. Je ti riad zlý?
Lenko, poznáš pravidlá domu: jedz upracuj, rozmriez upracuj, znič kup nové. Každý čistí po sebe. A panvica nie je len pár centov, je zničená.
Nechcete, aby sme tu bývali, vravela dcéra.
Nie, pokojne odpovedala Lucia.
Najviac nechcela hádať s dcérou, predtým nič také nevidela.
Ja mám svoj podiel.
Nie, byt je celý môj. Získala som ho prácou, kúpila som ho. Si tu len zapísaná. Nežiadaj riešenie na moje náklady. Ak chcete bývať, dodržiavajte pravidlá.
Celý život žijem podľa tvojich pravidiel. Vydala som sa, a ty už nesmieš mi hovoriť, čo mám robiť, vykríčila Lenka. A už si stará a mala by si nám byt odovzdať.
Odovzdám ti celý chodník v podzemnom garáži a miesto na lavičke. Takže, šťastná, vyšla si? Nepýtala si ma. Budeš tu sama, alebo s manželom, ale nie v tomto byte, odpovedala Lucia pevne.
Tak si kúp svoj byt. Váťo, odchádzame, kričala Lenka a začala zbierať veci.
O päť minút potom do izby vpadol nový zať.
Mami, nedržeš hovor a všetko bude v pohode, povedal, trasúc sa od alkoholu. S Lenkou neodídeš. Ak budeš poslúchať, budeme sa aj v noci milovať ticho.
Aká som ti mami? rozčúlená Lucia. Mami a tati sú tu, choď a nezabudni vziať svoju čerstvú manželku.
Áno, hneď, povedal chlap a zasúval päsť do nosa tetky.
Lucia chytila jeho päsť manikúrou a zatiahla.
Ahoj, odlep sa od mňa.
Mami, čo robíš? kričala Lenka, snažiac sa odtrhnúť matku od milenca.
Lucia odsunula dcéru a kopnutím do panvy zasiahol Váťa, potom ho loktom priložila k krku.
Zaznamenám zranenia, hrozil chlap. Podám vám žalobu.
Počkaj, zavolám políciu, aby sme mali dôkaz, odpovedala Lucia.
Mladí odišli z uprataného dvojizbového bytu.
Už nie si moja matka, kričala Lenka naposledy. A vnúčatá už nikdy neuvidíš.
Aké smutné, ironicky odvetila Lucia. Aspoň budem žiť pre seba.
Pozrela sa na ruky niektoré nechty boli zlomené.
Iba straty od vás, zamŕzala Lucia.
Po ich odchode umyla kuchyňu, vyhodila kašu a zničenú panvicu a vymenila zámky v byte. O tri mesiace neskôr pri práci stretla dcéra. Dievča bolo vyštiepené, líca zapadnuté, vyzeralo nešťastne.
Mami, čo budeme mať na večeru? spýtala sa.
Neviem, ešte som nepremýšľala. Čo chceš? odpovedala Lucia.
Kurac s ryžou, prehĺtla Lenka. A olivový šalát.
Poďme kúpiť kurac, povedala žena. Olivový šalát urobíš sama.
Dcéra už nič nekládala, a Váťo sa v ich živote už neobjavil.
