Peter si vzal Zuzanu zo vzdoru voči svojej láske, chcel jej dokázať, že netrpí tým, že ho opustila. S Magdalénou chodili takmer dva roky. Peter ju miloval až po uši bol pripravený zniesť jej modré z neba, prevrátiť svet hore nohami len pre ňu. Bol si istý, že všetko smeruje k svadbe. Pravda, nebolo mu po chuti, keď sa Magda vykrúcala:
Načo by sme sa teraz mali brať? Ja som ešte neskončila vysokú, tvoja malá firma ledva prežíva. Nemáš ani poriadne auto, ani vlastný byt. Zuza mi síce je najlepšia kamoška, ale predstava, že sa s ňou budem každé ráno stretávať v kuchyni, ma veru neláka. Keby si ten dom nepredal, mohli by sme v ňom bývať.
Toto Petra trochu zamrzelo. No Magda mala pravdu. Sestru mal len jednu a bývali spolu v starom rodičovskom byte; s rodinným podnikaním sa ešte len zoznamoval. Ani vo sne by mu nenapadlo, že raz bude musieť prevziať celú firmu a to ešte pred doštudovaním. Snažil sa popri škole stíhať rozbehnúť obchod aj dobehnúť skúšky.
Dom predali spolu so Zuzkou, sestrou, v podstate zo zúfalstva polroka sa naťahovalo dedičské konanie, obaja boli študenti, Zuzka v treťom ročníku. Predaj im umožnil splatiť všetky dlhy, niečo vložili do zásob do obchodu, zvyšok si odložili pre istotu.
No Magda žila v pohodlí u rodičov, nestarala sa čo bude zajtra, žila minútou. Peter, keď zrazu ostal za hlavu rodiny, sa musel inak postaviť k životu najprv práca, potom všetko ostatné. Raz sa karta obráti, bude mať nové auto, dom so záhradkou.
Nič nenasvedčovalo katastrofe. Čakal Magdu na zastávke pri kine, dohodli sa, že pôjdu na nový film. Sama mu povedala, nech pre ňu nejde. Prekvapilo ho to, keďže autobusmi nechodila. Vyhliadal ju a ona prišla na drahom aute.
Prepáč, viac spolu nemôžeme byť. Idem sa vydávať vtisla mu do ruky knihu, otočila sa a nasadla do auta.
Peter tam len stál a nechápal. Čo sa mohlo stať za tie tri dni, čo bol preč?
Zuzka vedela všetko z jeho výrazu:
Už si počul? prikývol bez slova. Našla si bohatého. Dvadsiateho piateho je svadba. Mňa chcela za svedka, odmietla som. Nenormálna… Hádzala na teba blatom poza chrbát, Zuzka sa rozplakala kvôli bratovi.
Kľud, Zuzi, hladil ju po vlasoch ako dieťa. Nech je šťastná, my budeme lepší.
Téměř deň ostal zatvorený v izbe. Zuzka povzdychla spoza dverí:
Poď aspoň jesť. Palacinky som urobila.
Večer vyšiel s očami plnými ohňa:
Obliekaj sa, ideme preč.
Čo si zas vymyslel?
Ožením sa s prvou, ktorá so mnou pôjde do sobáša.
To nie, Peťo! Rozmýšľaj, neni to len tvoj život!
Nepomohlo nič.
Nejdeš? Pôjdem sám.
Na promenáde bolo ľudí dosť. Prvej dievčine, ktorej to navrhol, ukázala si prstom na čelo. Druhá sa vystrašila. Tretia, keď sa mu pozrela rovno do očí, povedala potichu áno.
Ako sa voláš, kráska?
Zuzana, odpovedala mu neznáma.
Treba to osláviť, zavelil Peter a zamieril s budúcou nevestou i Zuzkou do prvého podniku.
Pri stole zavládlo trápne ticho. Zuzka mlčala, Peter chcel len jedno pomstu. Už dávno vedel, že jeho svadba musí byť presne v ten istý deň.
Asi máte na to vážny dôvod, keď ste požiadali cudzinku o ruku, prehovorila Zuzana. Ak to bolo z rozmaru, neberiem si to osobne, kľudne odídem.
Nie. Dali ste slovo. Zajtra podáme žiadosť a ideme k vašim rodičom.
Zazubil sa:
Volajme sa navzájom po mene.
Celý mesiac sa stretávali každý deň. Hovorili, spoznávali jeden druhého, opatrne si skúmali životné rany.
Vysvetlíš mi niekedy, prečo? opýtala sa raz Zuzana.
Každý máme tajomstvá, vyhol sa odpovedi Peter.
Hlavné je, aby nás nebrzdili žiť.
A ty prečo si súhlasila?
Predstavila som si seba ako princeznú, ktorú otec vydáva za prvého okoloidúceho. V rozprávkach potom žijú šťastne až do smrti… chcela som to skúsiť.
No nie všetko bolo také ako vo filmoch. Z veľkej lásky ostalo len zlomené srdce a pár drobných na účte. Ale boli poučenia. Falošných mužov odbíjala levou rukou. Nepátrala po “pravom”, no vedela presne, že potrebuje chlapa s rozumom a charakterom. V Petrovi videla rozhodnosť, pevnú ruku, vieru v cieľ. Keby bol s kamarátmi a nie len so sestrou, bola by odkráčala ďalej.
Aká si princezná? spýtal sa Peter zamyslene. Smutná, krásna alebo zakliata?
Skús pobozkať, zistíš, vštipne odvrkla Zuzana.
No nepretiekla medzi nimi žiadna vášnivá láska, bozky ostali v budúcnosti.
Peter sám zariadil celú svadbu. Zuzane ostalo len vyberať z jeho návrhov. Ani šaty na svadbu nepustil nikomu inému z ruky.
Budeš najkrajšia, opakoval jej.
Pri obrade v Nitre narazili na Magdalénu i jej ženícha. Peter sa usmial tak umelo, že to každému došlo.
Blahoželám ti, pobozkal Magdu na líce. Buď šťastná s tým svojim bankovým účtom na nohách!
Nerob zo seba divadlo, sykla Magda neisto.
S arogantným pohľadom si prezrela Petrovú vyvolenú. Vysoká, pekná, so šľachtickou gracióznosťou. Magda nebola ničím výnimočným. Žiarlivosť ju drvila. Miesto radosti pocit sklamania, že sa prerátala.
Peter sa vrátil k Zuzane:
Nič sa nedeje, nahodil masku.
Ešte nie je neskoro vycúvať, zašepkala Zuzana.
My to dohráme do konca.
Až keď stáli vo svadobnej sieni a Peter sa pozrel do smutných očí svojej ženy, pochopil, čo spôsobil.
Urobím ťa šťastnou, povedal a veril tomu.
Nasledovali obyčajné dni. Zuzka a Zuzana si padli do oka, výborne si rozumeli a krásne sa dopĺňali. Temperamentná Zuzka sa naučila ovládať, kým Zuzana nenápadne organizovala chod domácnosti a mala všetko pod palcom.
Ako skúsená ekonómka a účtovníčka Zuzana hneď dala do poriadku firemné účty. O pol roka otvorili druhú predajňu v Žiline, potom dali dokopy partiu majstrov, nielen predávali stavebniny, ale robili aj úpravy bytov. Zisky sa strojnásobili.
Zuzana sa ukázala ako skutočná múdra princezná vedela všetko tak nenápadne zariadiť, že Peter svoje nápady považoval za vlastné. Život sa zdal jasný a pokojný, no Petrovmu srdcu chýbal oheň, čo mal s Magdou. Všetko bolo predvídateľné. Rutina, čo ma pomaly topí, nemilujem ju, to je podstata veci, myslel si.
Zuzanina zásluhou rozšírili podnikanie začali stavať domy na kľúč. Prvý si postavili vlastný pri Trnave, so všetkým komfortom.
Čím lepšie sa im darilo, tým viac Peter myslel na Magdalénu: Stačilo málo, nemohla počkať… mala by vidieť, na akom aute teraz jazdím. A dom? Palác! bol na seba hrdý, no v hlave mu viackrát preblesklo: Čo ak…
Zuzana cítila, že manžel nie je šťastný. Snažila sa byť tým, koho miluje no srdce nemôžeš rozkázať. Nie všetky rozprávky majú šťastný koniec, premýšľala smutne, no nevzdávala sa nemohla, už len pre svoje meno.
Zuzka, jeho sestra, tiež videla, že Peter sa trápi.
Prídeš o viac, než nájdeš, povedala mu, keď ho načapala na Magdaléninej facebookovej stránke.
Nepleť sa do toho, odsekol.
Zuzka naňho pozrela prísne:
Si hlupák. Zuzana ťa úprimne miluje a ty sa len hráš!
To mi ešte chýba, aby mi mala ukazovala cestu… nervoval sa Peter. Ozýval sa v ňom hlások zo starej lásky. Tak jej napísal.
Magdaléna sa sťažovala, že jej život sa rozpadol. Manžel ju vyhodil, zostala bez ničoho. Školu nedokončila, prácu nemá. Žije v prenájme v Banskej Bystrici.
Peter mal pár dní pokoj, Zuzana šla navštíviť chorú starkú na dedinu. Túžba bola priveľká rozhodol sa, že sa s Magdou stretne.
Vlakom do Bystrice letel na krídlach nádeje. V duchu pripravoval slová, predstavoval si ten okamih.
Stretli sa, Magda mu skočila okolo krku:
Aký si fešák, vyhŕkla.
Zastal šokoval ho zápach jej neumytej pokožky. Odstúpil.
Díva sa na nás celý podnik, napomenul.
Je mi to fuk! rozosmiala sa nahlas.
Krátka sukňa, lacný mejkap, podozrivá vôňa… Táto vulgarita nemala s jeho Zuzanou nič spoločné: Nebola už taká aj predtým? Prečo som to nevidel? trápil sa, kým ju sledoval, ako do seba leje tretie pivo.
Daj mi peniaze, odmením sa ti, koketovala Magda.
Peter už len rozmýšľal, ako sa jej zbaví.
Ospravedlň, mám veľa práce, postavil sa od stola.
Ešte sa uvidíme?
Nemyslím, zavolal čašníka. Zaplaťte, prosím.
Ale ja tu ešte zostanem, trucovala Magda.
Nech slečna zostane za túto sumu, podal veľkú dvadsaťeurovku čašníkovi.
Čašník prikývol. Peter vybehol von, sadol do auta a rútil sa domov.
Bohvie, či nie som hlupák, nadával si v duchu. Zuzka mala pravdu. Načo som to robil? Alebo… možno som to potreboval.
Až vtedy mu prišlo, že Zuzanu nikdy neoslovil zdrobneninou, nikdy si neuvedomil, že nemá nikoho bližšie. Prudko zabrzdil a ostal dlho sedieť na okraji poľa, premietal si všetky roky od svadby.
Predstavoval si jej čisté, modré oči so snovými tieňmi, jej úsmev, jemné ruky vo svojich vlasoch.
Prisľúbil som ti šťastie, vydýchol.
Okamžite otočil auto, predral sa dedinou, k babičkinmu domu.
Celý týždeň je bez teba nekonečný, nevydržal som ani dva dni, povedal, keď mu Zuzana vybehla v ústrety.
Ty si blázon, smiala sa cez slzy.
Zuzi, láska moja, šepkal jej do vlasov, a obaja sa opájali šťastím.
