Vieš, predstav si, že poznám príbeh jednej rodiny, mohla by si ho kľudne počuť aj u nás v Bratislave alebo v Košiciach. Smeje sa mi to stále v hlave, keď si spomeniem, ako sa všetko v ich živote pomaly a pokojne rozbiehalo.
Takže: Milan a Božidara sa vzali, keď mali okolo tridsiatky. Mali krásneho syna, viedli ozaj pohodlný život. Peniažky mali, kúpili si byt v Bratislave, prerobili starý rodinný dom na Liptove na príjemné útulné miesto so všetkým, čo človek potrebuje dobrá pec, borovička vo vitrínke a vždy plná chladnička. Každé leto dovolenka pri mori v Chorvátsku, občas aj niekam do Talianska. Milan bol verný a Božidara ani na okamih nepochybovala o ich vzťahu.
Syn, Patrik, vyrástol a oženil sa s milou dievčinou Volala sa Darina, také čisté typické meno. Obaja mali okolo dvadsiatky, presne ako kedysi Milan a Božidara, len s desaťročným náskokom. Obaja rodičia im, ako sa patrí, prispeli na malý byt v Petržalke.
Božidara bola šťastím celá bez seba, ale čím bola staršia, tým ju občas navštívili také tie neraz racionálne obavy že toto šťastie sa hádam ani nemôže nejakým spôsobom pokaziť. A veru jedno ráno prišla zlá správa Milan nečakane zomrel.
Strašne dlho trvalo, kým sa Božidara vôbec pozbierala, ale postupne sa naučila znovu žiť. Začala pracovať, predtým bola doma, starala sa o domácnosť.
Všetci jej radili, že treba vybaviť dedičské konanie. Tak šla spolu s Patrikom k notárovi. Veď podľa zákona polovica by mala byť jej, druhá synovi po mužovi. Nikto ďalší už v rodine nebol, svokrovci dávno mrtvi.
Vošla do kancelárie a tam sedela akási žena, ktorú nikdy nevidela. Notár jej povedal, že táto pani zdedila manželovu polovicu majetku.
Zostala vytreštená. Notár vysvetlil, že exituje stará Milanova posledná vôľa písaná, pozri sa, ešte pred 27 rokmi, ale keďže nebola nikdy zrušená alebo mu upravená závetom novším, platí dodnes.
Tá cudzia žena…
Vieš, aký bol Milan ešte ako študent, zamiloval sa do Evy, krásnej spolužiačky zo Žiliny. To bol taký príbeh, že by si ho mohla pozerať v slovenskom filme. Prvá láska, do uší zalubicovaní, ona preňho znamenala všetko. Dokonca sa hrali na skutočných dospelých, keď raz po večeri pri starej VHS-ke pozerali romantický film, kde si pár vymieňa dedičstvá tak z vtipu napísali jeden pre druhého závet: Všetko moje je tvoje navždy.
Ona, vždy praktická, povedala, že to treba notársky overiť. Skočili k notárke, potom otvorili šampanské, Veď čo, budeme spolu naveky…”
Ale do života prišlo tvrdo realita. Milanov otec ochorel, museli s mamou ísť na liečenie do Rakúska. Evička medzičasom náhodou stretla iného, dvakrát s ním bola von a bum bola tehotná. Ten chalan si ju zobral, mama ju nahovárala: Veď kde je Milan, tu máš spoľahlivého muža. Milan dostával len pohľadnice.
Evka sa vydala, odišla za mužom do Prešova, mal tam dobrú robotu. Narodila sa im dcéra, ale šťastie dlho netrvalo, rozviedli sa.
Na tú starú poslednú vôľu už Eva dávno zabudla, dávno mala napísaný nový závet pre svoju dcéru.
No jedného dňa jej prišla doporučená zásielka. Abosultne zabudla na Milana. Ale, keď zbadala jeho meno, presne si spomenula na všetko a na to, ako ho raz tak veľmi milovala.
Milan tiež úplne vytesnil niekdajšiu lásku kvôli starostiam doma. Otec zomrel, mama dlho chorľavela. Keď zistil, že Eva je vydatá a už má iný život, zbohom, uzavrel tú kapitolu. Neskôr sa zoznámil s Viktorou, bola to skôr taká pokojná náklonnosť. Žili si spolahlivo, nie vášnivo.
No čo teraz? Zobratá polovica majetku nové prekvapenie života. Byt, chata na Liptove, auto, úspory na účte.
Božidara mala pocit, že jej srdce praskne. Najprv smrť muža, teraz toto má to zrazu dať cudzej žene?
Súdila sa, ale nič sa nezmenilo, len zbytočné nervy. Peniaze zo závetu odišli Eve.
Tá si kúpila byt v Novom Meste a s dcérou šli k moru, vypiť biele vínko na terase s výhľadom na more. Každé ráno si poďakovala osudu Ďakujem. Taký je život, niekedy zvláštne zamotaný.
