Manželia prežili šťastný život. Vzali sa, keď mali obaja tridsať rokov. Narodil sa im syn. Vytvorili si krásnu rodinu, mali dostatok peňazí. Kúpili si byt v Bratislave, prerobili dedinský dom v Turci na útulné moderné bývanie so všetkým pohodlím. Cestovali spolu na dovolenky do zahraničia. Jej manžel jej bol verný a nikdy nemyslel na iné ženy.
Ich syn vyrástol a oženil sa s Irmou, pekným dievčaťom, ktoré poznali odmalička. Obom bolo niečo cez dvadsať. To je ako my s Rudom, ale o desať rokov skôr, tešila sa vtedy žena. Rodičia mladého páru im kúpili malý byt v Žiline.
Žena bola spokojná, šťastná. No s pribúdajúcimi rokmi v nej začal klíčiť akýsi nejasný nepokoj, či už zo starnutia, alebo len pre povierčivosť. Akoby niečo zlé mohlo narušiť ich pokojnú existenciu.
A osud sa naozaj ozval.
Jej manžel zomrel.
Dlhou dobu sa s tým nevedela vyrovnať. Ale pomaly sa učila žiť opäť. Začala pracovať, kým predtým bola len v domácnosti.
Všetci jej radili, aby si dala otvoriť dedičstvo. Vybrala sa so synom k notárovi. Netušila poriadne, o čo ide, veď polovica musí patriť jej, polovica synovi, alebo tak nejako. Manželovi rodičia boli už dávno po smrti, iní príbuzní sa nenašli.
No keď prišli do kancelárie, notár ju uviedol dovnútra. Pri stole sedela neznáma žena.
Dostala manželovu časť dedičstva.
Žene to bolo záhadné, pozerala na notára, potom na ženu. Nebola ničím výnimočná vyzerala staršie, možno päťdesiatnička. Aké mala spojenie s jej mužom?
Notár jej vysvetlil, že existuje závet, ktorý muž spísal pred 27 rokmi. Nenahradil ho žiadnym iným, takže ostáva v platnosti.
Cudzia žena…
Aj oni raz milovali jeden druhého ako z filmu. Obaja mladí, práve po škole, život mali pred sebou. On bol jej prvý a vážil si to. Hovoril jej ty si moje dieťa, aj keď boli rovesníci. Smiala sa šťastím.
Raz pozerali film, kde zamilovaný pár spísal závet jeden v prospech druhého. Nápad, ktorý ich rozosmial a zároveň nadchol napísali si závet. Všetko moje je tvoje, navždy. Dievčina hovorila, že je to len papier, treba to mať oficiálne, tak išli za notárom. Pripili si šampanským a strávili spolu vášnivú noc.
Potom sa však život obrátil. Jeho otec vážne ochorel, a tak ho aj s mamou odviezli do zahraničia na liečbu.
Dievčina sa ešte párkrát stretla so svojím partnerom, no po čase ostala tehotná. Požiadal ju o ruku niekto iný. Matka jej poradila vydaj sa, kde je tvoj priateľ, veď tu máš istotu. Starý priateľ na jej listy neodpovedal.
Vydala sa. Presťahovali sa do Košíc, kde mal jej muž výbornú prácu. Narodila sa im dcéra, ale manželstvo nevydržalo a rozviedli sa.
Na závet si spomenula už dávno a spísala nový v prospech dcéry.
Prekvapilo ju, keď dostala doporučený list. Myslela si, že na svojho dávneho milého pozabudla, no meno na obálke v nej oživilo minulosť. Aká veľká to bola láska!
Muž na závet zabudol cez všetky trápenia s otcom. Otec zomrel, matka ochorela. Keď sa dozvedel, že jeho milá sa vydala a odsťahovala, rozhodol sa ju vypustiť zo srdca. Stretol svoju budúcu ženu. Hoci nebola medzi nimi láska, vážil si ju pre jej pokojný rozum. Ich spoločné roky boli dobré.
A teraz čo? Vezme polovicu? pýtala sa žena.
Zdalo sa jej neuveriteľné, že si taký závet nechal. Musel ju veľmi ľúbiť, premýšľala. Prijmem túto polovicu ako jeho spomienku.
Teraz polovica všetkého je moja, povedala druhá žena.
A nebola to hocijaká polovica. Byt, dom, auto, peniaze v banke, všetko v eurách.
Žene sa takmer zastavilo srdce. Najskôr smrť manžela, teraz toto zrada.
Tolko rokov spolu, nikdy nespomenul tú druhú!
A ona má dostať toľké bohatstvo
Zažalovala ju, ale nič sa nezmenilo, len mala viac nervov.
Súd jej priznal peniaze.
Kúpila si nový byt v Prešove a s dcérou sa vybrali k moru.
Ďakujem opakovala každý deň.
