Vieš, všetko je to vlastne moja vina! moja kamarátka Daniela mi hovorí so slzami v očiach. Nikdy by mi nenapadlo, že sa toto stane! A teraz už fakt neviem, čo mám robiť. Vôbec netuším, ako to všetko napraviť, aby som sa úplne nestrápnila.
Moja sestra sa pred pár rokmi vydala.
Po svadbe sa rozhodli, že budú bývať u svokry. Moji rodičia majú veľký trojizbový byt v Petržalke a môj brat je jediný syn.
Jednu izbu si nechám a ostatné sú vaše! povedala svokra. Sme slušní ľudia, tak si myslím, že to spolu zvládneme. Keby niečo, tak sa vždy môžeme odsťahovať! upokojoval svoju ženu môj brat vtedy. Veď skúsiť spolu nažívať pod jednou strechou s maminou nie je nič zlé. Keď to nepôjde, prenajmeme si byt…
No vieš ako to je v realite. Spoločné bývanie nie je žiadna sranda. Aj nevesta, aj svokra sa snažili, ale deň čo deň to bolo horšie. Z nevykomunukovaných krívd boli hádky, ktoré postupne pribúdali.
Ale ty si povedal, že ak to nepôjde, odídeme! rozplakala sa jedného dňa jeho manželka. Čo, toľko sa nám spolu nažívať nedarí? odvetil brat s úškrnom. To sú drobnosti, predsa hneď nebudeme baliť kufre…
Presne rok po svadbe šla jeho žena na materskú a o pár mesiacov porodila zdravého syna.
To obdobie akurát vyšlo na čas, keď svokra skončila v robote a ešte si novú prácu nenašla. Po päťdesiatke už o takých zamestnávatelia vo väčšine prípadov veľmi nestoja. Nevesta aj svokra sa vtedy museli v byte neustále obšmietať jedna popri druhej veď nikde nemohla ísť ani jedna. Atmosféra doma hustla každým dňom.
Brat len pokrčil plecami veď bol v tej chvíli jediný, kto zarábal.
Nemôžeme teraz predsa mamu nechať napospas osudu. Nemám dosť, aby som platil pre nás byt a ešte jej posielal peniaze. Keď si nájde robotu, odsťahujeme sa, sľubujem!
Ale jeho manželke už trpezlivosť dochádzala skôr, než svokra prácu našla. Zbalila seba aj syna, a nasťahovala sa k svojej mame do Nového Mesta nad Váhom. Pri odchode mu povedala, že už nikdy nevkročí do jeho mamy bytu. Ak mu na rodine záleží, nech niečo vymyslí.
Bola si istá, že jej manžel rodinu podrží a bude ju snaživo lámať späť. To sa, žiaľ, mýlila.
Už viac ako tri mesiace je u svojej mamy a jej muž sa ani raz nesnažil niečo zmeniť. Býva so svojou mamou, po práci si s Danielou a synom zavolajú cez video, a cez víkendy ich príde pozrieť na návštevu.
V podstate je to také návštevné manželstvo.
On si žije pohodlne má plnú starostlivosť a pozornosť dvoch žien naraz, svokra mu úprimne drží stranu, že tá “ufňukaná mladá” ho opustila, a ešte sa nemusí starať o dieťa. Vyhral, no nie? A svokra, tá je tiež spokojná, veď nič nestratila!
Len Daniela teraz na seba zúfa, ako si všetko pokazila. Novej situácii sa nevie prispôsobiť. Svojho muža má stále rada, aj keď dobre vie, že sa nespráva správne.
A čo si čakala, keď si odišla? pýta sa jej manžel. Kedykoľvek sa môžeš vrátiť.
Podľa všetkého však brat nemá v pláne zamestnať sa alebo skúsiť nájom, keď vie, že jeho žena je na materskej a peniaze prosto nemá.
Skončí sa to celé krachom?
Čo myslíš, má šancu vrátiť sa späť bez toho, aby sa strápnila? Ale aj keby… stálo by jej to za to?
