Všetko je to len moja vina, prehltá so slzami v očiach Iveta, sestra mojej priateľky, nikdy by mi ani nenapadlo, že to zájde až sem! Ani netuším, čo mám teraz robiť. Ako to celé napraviť, a pritom si nezahanbiť česť?
Moja sestra sa vydala pred pár rokmi.
Po svadbe sa rozhodlo, že novomanželia budú bývať so svokrou. Moja mama má veľký trojizbový byt v Trnave a jediného syna.
Jednu izbu si nechám ja, zvyšok je váš, oznámila svokra. Sme slušní ľudia, určite si budeme rozumieť. A keď nie, tak sa predsa vždy môžeme odsťahovať! povzbudzoval vtedy budúci manžel svoju ženu. Nevidím na tom nič zlé, pokúsme sa žiť pod jednou strechou. Keď to nepôjde, prenajmeme si byt…
Tak sa aj stalo. Lenže spoločné bývanie sa ukázalo ako oveľa väčšia výzva, než si všetci mysleli. Ani nevesta, ani svokra nechceli robiť problémy, no napätie rástlo každý deň. Urážky sa hromadili, drobné hádky sa menili na pravidelné búrky.
Ty si predsa sľúbil, že ak sa nám nebude u vašej mamy žiť dobre, odídeme do podnájmu! vybuchla napokon žena s plačom na muža. Ale však my si rozumieme… usmial sa povýšene manžel. Takéto malichernosti? Kvôli tomu sa predsa nebudeme baliť a sťahovať niekam…
Po roku od svadby šla žena na materskú dovolenku a o chvíľu porodila zdravého syna.
Lenže zároveň svokra stratila prácu a novú nemohla nájsť, lebo zamestnávatelia nechceli brať pani v preddôchodkovom veku. Najednou boli nevesta aj svokra zatvorené v byte dvadsaťštyri hodín denne, bez možnosti úniku, a napätie v domácnosti gradovalo.
Muž len pokrčil ramenami. Bol jediný, kto vtedy v domácnosti zarábal.
Teraz nemôžeme nechať moju mamu samú, keď nemá z čoho žiť. Ja ju predsa na ulicu nevyhodím, ale zároveň nemáme peniaze, aby sme platili podnájom a ešte pomáhali aj jej. Keď si mama nájde robotu, tak sa odsťahujeme!
Ale nervy mladej ženy boli na konci skôr, než si svokra prácu našla. Zbalila seba aj syna a odišla k svojej mame do Nitry. Pri odchode mužovi povedala, že do jeho mamy už nikdy nevkročí. Ak si rodinu váži, nech niečo vymyslí.
Verila, že pre muža ich rodina veľa znamená a bude ich chcieť späť. Ale veľmi sa mýlila.
Uplynuli viac než tri mesiace, odkedy sa odsťahovala, a muž sa nesnažil ženu získať späť. Žije so svojou mamou, po práci volá žene a synovi cez video, cez víkendy za nimi príde na návštevu do bytu svokry.
Žijú tak v akomsi hosťovskom manželstve.
Mužovi slúžia a preukazujú súcit dve ženy naraz, mama ľutuje syna, ktorého “tá hysterka” opustila, a dieťaťu sa venovať nemusí. On má jednoducho výhodu! Pravdupovediac, aj svokra na tom nič veľmi nestratila.
Po odchode manžela si mladá žena vyčítala každé svoje rozhodnutie. Tento stav jej vôbec nevyhovuje. Manžela stále hlboko miluje, hoci vie, že jeho prístup nie je správny.
Čo si čakala, keď si takto odišla? opakuje jej muž. Môžeš sa predsa kedykoľvek vrátiť.
Ale je zrejmé, že manžel neplánuje sťahovať sa so ženou a dieťaťom niekam do podnájmu. Mladá žena na materskej, pochopiteľne, peniaze na vlastné bývanie nemá.
Naozaj je toto koniec ich rodiny?
Myslíte, že má žena vôbec ešte šancu vrátiť sa do bytu svokry a zachovať si vlastnú hrdosť?
