Ja a moja manželka sme si nedávno vybavili hypotéku na byt v novostavbe v krásnej štvrti, ktorá ešte stále vonia novotou a cementom. Musíte ho posvätiť! Nikto v ňom ešte nebýval a bez Božieho požehnania tam predsa nevkročíte, deti moje, začala okamžite naliehať moja starká. Pravdaže, dom treba posvätiť, to snáď nechcete riskovať nejakú pohromu! Šťastie, radosť, bohatstvo, to všetko potrebujete v novom byte, rozplývala sa moja mama a hneď bola za. Hoci sme boli najskôr skeptickí, rodinný tlak nepozná hraníc, a tak sme zorganizovali obrad požehnania.
Bez toho sa to nepočíta, tľapkala starká po stole, až nám poháre s kofolou nadskočili. V určený deň a hodinu sa ozval zvonček a v dverách stál kňaz s poriadne šedivým chocholom a bradou, ktorú by mu mohol závidieť aj Mikuláš. Na hrudi sa mu hompáľal masívny kríž na zlatistom retiazku, v ruke kýval kadidlom a pod pazuchou stískal ošumelú tašku. Každému nám rozdal sviečku a začal vysvetľovať rituál.
Moji milí, spustil vážnym hlasom, zapaľte si sviečky a poďte za mnou. Povinne sme postávali v rade a čakali čosi vznešené a dojemné. Ale keď sa môj otec pokúsil zapáliť sviečku, ukázala sa ako pekná potvora len dymila, prskala a zapaľovač to s ňou vzdal. Po asi piatich zúfalých pokusoch pán farár nahádzal svoje nástroje späť do tašky rýchlosťou blesku.
Zmiznite odtiaľto, zmiznite! Toto miesto nie je dobré…, zašomral zmätene kňaz a v hlase sa mu ozvalo naliehanie, aké ho možno chytá, keď mu niekde zatvoria bufet so segedínskym gulášom. Tašku si strčil pod pazuchu a upaľoval z nášho bytu, len sa za ním zaprášilo. My sme zostali ako obarení.
Zvláštny farár a ešte zvláštnejšia sviečka, dumala moja manželka, pokukujúc, ako kňazova sviečka horí jedna radosť.
Možno mal farár len blbý deň, preto to dneska nevychádzalo, snažila sa celú situáciu zachrániť mama a humor jej nechýbal.
Reči má, ale na konci zdrhne. Možno ide niekam, kde ešte nemajú internet, pomyslel som si a predstavil som si dedinku v hlbokých Kysuciach. A kam by sme vlastne my mali ujsť? Sme tu prikovaní hypotékou na pätnásť rokov aj so všetkými zálohovými platbami, dodal som so smiechom.
No čo teraz, zostaneme tu, alebo pôjdeme hľadať nejakého iného farára? vrátila nás do reality starká, stále odhodlaná najskôr privolať Boha, a až potom šťastie do bytu.
