Jediná vec, ktorej som sa v živote vždy bála, bola nahnevaná svokra. Raz som už bola vydatá. V tej oblasti som vtedy mala šťastie. Môj prvý manžel, Michal, vyrastal v detskom domove, bez rodičov. Nikdy som si teda nemusela vypočuť žiadne výčitky či narážky zo strany svokrovcov. No naše manželstvo nemalo dlhé trvanie. Boli sme svoji len päť rokov, potom som sa rozhodla podať žiadosť o rozvod.
Keď sme sa brali, ešte som bola na vysokej škole. Krátko po svadbe začal Michal piť, zadlžil sa a jeho dlhy sa stali aj mojimi. Bola som nútená prerušiť štúdium, aby som mohla pracovať a splácať, čo napáchal.
Svojou svadbou som si privodila viac problémov, než som čakala. Po rozvode som si konečne mohla vydýchnuť konečne žiadne ďalšie trápenie. Dva roky som bola sama, všeličo si v hlave usporiadala, zliepala sa späť dohromady. Napokon som stretla Petra. Nemal ešte žiadne vážne vzťahy, ani raz sa neoženil. Všetko sa u nás udialo veľmi rýchlo. Požiadal ma o ruku a ja som súhlasila. Potom nastal čas zoznámiť sa s jeho mamou.
Od prvého kroku do bytu bolo cítiť jej nespokojnosť. Sotva na mňa pozrela, len medzi dverami zamumlala dobrý deň a odišla do druhej izby. Nechápala som, čo sa deje mala som primerané oblečenie, správala som sa slušne. Pri obede ma svokra hodnotila pohľadom a mlčala. Jej ticho bolo ťažké a mňa čoraz viac znervózňovalo. Keď som už celá očervenela, zrazu prehovorila:
Takže ty ani nemáš školu dokončenú? Vieš aspoň, kde máš hlavu? s ľahkým úškľabkom a posmechom sa ku mne obrátila. Chvíľu som zaváhala, potom som však pokojne odpila z čaju a povedala: Mám nedokončené vysokoškolské vzdelanie. Život mi to prerušil, ale stále plánujem školu doštudovať. Svokra nahlas odfrkla. Plány sú pekné, ale kedy budeš manželka? Kedy budeš vychovávať deti, variť mužovi, upratovať? Si tu nejaká veľká panička uchechtla sa, vypila svoj čaj a položila hrnček na stôl. Poviem ti otvorene, môj syn nepotrebuje takéto ženy ako si ty.
Pozrela na mňa aj pekná je, aj postavu má, a rozum nikde. V tej chvíli som bola veľmi urazená. Bez slova som vstala a šla do kúpeľne vyplakať sa. Celkom cudzí človek ma uráža, a môj manžel mlčí. Našťastie sme čoskoro z jej bytu odišli. Už som k nej nechcela chodiť. Ale ona k nám domov pravidelne chodievala a stále si našla spôsob, ako ma ponížiť či ublížiť mi.
Dlho som sa s tým trápila a nikdy som necítila potrebu navštíviť psychológa. Nakoniec som sa však predsa odhodlala. Po niekoľkých stretnutiach som si uvedomila, že svokra je typický manipulátor a ja som jej obeťou len preto, že som jej urážky prijímala a nevzdorovala jej kvôli svojej slušnej výchove. Keď ma napadla urážkami opäť, tentoraz som jej s pokojom povedala, nech okamžite odíde z môjho domu.
Odvtedy sa už nestretávame a mne je dobre aj tak. Manžel túto otázku nerieši a ja aspoň viem, že rešpektovať samú seba má väčšiu cenu než ticho znášať nespravodlivosť pretože to, čo dovolíme druhým, učíme ich, ako sa k nám majú správať. Vždy je dôležité postaviť sa za seba a nestratiť rešpekt voči vlastnému životu.
