Oci, to ako si mohol?! Ako si mohol toto spraviť mame?!
Jarka sa prechádzala s kamarátkou parkom v Trnave, keď zrazu zďaleka uvideli muža a ženu. Objímali sa, on jej niečo šepkal do ucha a ona sa šťastne usmievala, akoby práve vyhrala v lotte aspoň dvadsať eur. Jarka na nich civela s očami dokorán a nevedela odtrhnúť zrak.
Jarka, ty čo? Haló! zakývala jej kamarátka Vierka.
Ale nič, poďme, náhle utrúsila Jarka s kamennou tvárou.
Rozlúčili sa, každá zamierila svojou cestou. Jarka sa vracala k bytovke, no mala pocit, že sa jej to celé iba prisnilo.
Oci, to ako si mohol… Ako si mohol toto spraviť mame?! neverila vlastným očiam, čo videla.
Jarka s Vierkou vyšli spoza školy. Domov sa jej veľmi nechcelo, tak navrhla:
Vierka, nemáme ísť ešte do parku? Aspoň na chvíľu oddýchnuť od učenia!
Jasné, kým je ešte svetlo, súhlasila Vierka, aj keď park bol celkom mimo ich trasy. Ale prečo nie, keď zadarmo?
Prechádzali sa chodníkom a závistlivo okukovali šťastné páry, ktoré si navzájom cupitali na nervy. Nikto si nevšímal dve znudené stredoškoláčky.
Odbočili na opustenú cestičku, kde zbadali tú dvojicu muž v rokoch, žena elegantná, štrngali kľúčmi od auta, objímali sa a šušťali si do ucha sladkosti.
Vierka ledabolo hodila pohľad a vtom si všimla, že Jarka skoro vytrieštila oči.
Jarka, halo, veď poď! Čo sa deje?
Ja… nič, fakt, poď, povedala, rýchlo popchla Vierku a uháňala von z parku.
Celú cestu bola Jarka zamyslená ako slovenský dôchodca pred voľbami. Rozlúčili sa a Jarka šla domov, hlavou jej behali všetky katastrofické scenáre.
Pred očami sa jej mihal obraz šťastnej dámy pri javore a otca s čímsi sladkým na jazyku, ktorý si nevšimol okrem ženy ani vlastnú dcéru!
Oci, ale ja ťa mám rada. Vždy som si myslela, že si dokonalý muž. Máš frajerku? Tomu by som neuverila, keby som to sama nevidela! mumlala si Jarka v duchu.
Domov sa vrátila, keď už vonku bola tma ako v rohu pivnice.
Sadni si k večeri! zahučala mama z kuchyne. Čakáme celý večer len na teba a otca.
Hneď, idem si umyť ruky, vyhŕkla Jarka a zaliezla do kúpeľne, kde dumanie trvalo pre istotu asi päť minút.
Keď vyliezla, otec ešte nikde. Najedla sa na pol automatu a bez chuti odkráčala do izby.
Sadla za notebook, ale myšlienky sa rozutekali ako stádo oviec. Pred očami jej neustále vyskakovala tá scéna z parku.
Toto je môj tata. Je vôbec možné, že podvádzanie je u dospelých také prirodzené? Čo mu doma chýba? Nehodí nás s mamou kvôli nej… v hlave sa jej začala rodiť diabolská stratégia.
Tá jeho frajerka určite nevie, že existujem… No, uvidíme!
Vtom zabuchli vchodové dvere:
Prepáč, láska! Mal som ťažký deň, rozľahol sa v predsieni otcovo zronené volanie.
Nuž, predtým boli ťažké dni len na konci mesiaca, otrávene odvetila mama a už to vyzeralo na novú rodinnú rozpravu. Teraz máš ťažký deň každý deň!
Žaneta, veď taká je teraz doba!
Ako vždy, tatino vošiel do Jarkinej izby, chcel dcéru pusu do vlasov, no Jarka ho odsunula:
Choď, večera ti vychladne!
Dcéra, čo sa stalo?
Mne nič, a tebe?
Otec sa podivne pozrel, akoby jej vo vlasoch hľadal chrobáka a radšej šiel na kuchyňu.
Jarka večer nevyliezla z izby a plánovala, ako otca od tej neznámej ženský zachráni.
S týmto plánom šla spať a s ním aj vstala, keď rozoznala rodičovské hlasy:
Dušan, kam ideš?
Do roboty. Musím niečo akútne vybaviť.
Ale veď je sobota! Mohol by si byť s rodinou.
Pridem do obeda. Potom pôjdeme niekam spolu.
Jarka vyšla z izby, predstierala zívnutie á la unavený medveď.
A ty kdeže? spýtala sa mama.
Mám tréning, už meškám.
Jasne, stále niečo… zahundrala mama a Jarka už zmizla v kúpeľni.
Prichystala sa rýchlosťou blesku, veď otec už stál obutý v chodbe.
Odprevadím ťa, princezná, na tréning, usmial sa otec.
Poď aspoň kávu vypiť! zavolala mama z kuchyne. Už ti tu chladne.
Kľud, ja počkám! povedal otec, takmer ako by chcel ospravedlniť nejakú vylomeninu.
Jarka do seba nahádzala rýchlo kávu, vzala batoh a už spolu chodiac vyrazili.
Kúsok prešli v tichosti, potom otec prelomil ľady:
Dcérka, nie si náhodou na mňa nahnevaná?
Nie, oci! Asi mám pubertu, na moment sa odmlčala, akoby sa šla vyznať v Lotyšskom slovníku. Mám ťa rada, naozaj!
Aj ja teba, Jarka!
Najviac na svete?
Všimla si, že sa otec trošku znepokojil, ale povedal:
Najviac na celom svete!
Obaja sa usmiali, ale tvárou v tvár sa nedokázali pozrieť.
No tak, tatino, už musím bežať. V obede ťa čakám, sľúbil si, že dnes budeme spolu.
Jarka zamierila ku škole, ale už z diaľky sa pritisla za krík a sledovala, čo bude robiť otec, či ho nechytili na vyskú.
Ešte dúfala, že ide do práce, ale ten zabočil inam.
Šli dosť dlho. Otec sa ani raz neobzrel. Zrazu vošiel medzi paneláky. Zastal pod stromom, vybral mobil a začal niekomu volať.
O pár minút vyšla žena, krásna ako slovenská misska. Jarka sa na ňu zadívala.
Tá je teda! Fakt je otec ochotný pre ňu opustiť rodinu?
Žena tati prišla naproti, pusinky, za ruku a šli prejsť sa anonymným sídliskom. Sadli si na lavičku v parku, debatili, potom bozk ako z romantického filmu.
Jarka za kríkom, nasrdená až po čelo. Vrátili sa k paneláku, druhý bozk, žena vbehla dnu, otec zmizol opačne.
Jarka rozmýšľa po mame je, že keď raz treba rázny čin, treba konať.
Zrazu ju vidí, žena vyšla s taškou smetí. Jarka beží za ňou.
Dobrý deň! zablokovala jej cestu.
Dobrý, môžem vám niečo? žena zmätene pozrela na Jarku.
Počujte, ak ešte raz stretnete Dušana, bude problém.
Prosím? Vy ste kto?
Myslím, že rozumiete. Okamžite vytiahnite mobil!
Žena zmätene podala telefón, Jarka nahodila príkazne:
Vytočte jeho číslo. Povedzte mu, nech sa už neukazuje. Som jeho dcéra. Má doma rodinu!
Žena vytočila otca, Jarka počula jeho hlas:
Soňa, deje sa niečo?
Dušan, už by si nemal chodiť. Máš rodinu, ja po skončení výšky zmiznem z Trnavy.
Soňa, ale… otec mal v hlase skoro kúsok úľavy.
Dosť, Dušan, viac nevolaj! Soňa zložila a odkráčala.
Keď sa Jarka vrátila domov, rodičia sedeli v kuchyni pri rezni, spokojní ako by nič.
Čo si taká usmiata? zamručala mama. Budeš jesť?
Budem!
Dcéra, fakt máš dnes nejakú dobrú náladu, začudoval sa aj otec.
Oci, miluješ ma? spýtala sa Jarka s olimpijskou nevinnosťou.
Jasné, že áno!
A mamu?
Chvíľa napätia, potom ráznym hlasom:
Aj tvoju mamu milujem!
No, dobre, som rada, že vás mám! ešte raz radostne vyhlásila Jarka a s chuťou sa pustila do rezňa s ryžou.
