Sašu, všetko chápem, ale ja som sa k tvojej mame ako kuchárka neprihlásila, zašomrala Katarína podráždene, keď vložila do košíka konzervu hrášku. Najradšej by som všetko hodila, sadla do auta a išla domov. Sľúbili mi tichý rodinný večer v trojici, a nakoniec tu s tebou varíme pre celý batalión príbuzných, zatiaľ čo tvoja mama sedí! To je normálne?
Saša len skrčil ramená, odvrátil pohľad a tváril sa, že ho nesmierne zaujíma zloženie surimi tyčiniek. Vyzeral ako pes, čo ho našli pri škode.
Katka, daj pokoj, ľudia sa pozerajú, je to trápne… zamumlal a snažil sa ju chytiť za lakeť, no ona ju prudko odtiahla. Mama si len trošku neodhadla sily, každému sa to môže stať. Kúpme všetko podľa zoznamu, vráťme sa a dokončime šaláty. Prosím, vydrž kvôli mne a sviatku.
Neodhadla si sily. Jasné, krásne povedané.
Katarína zaťala zuby od zlosti. Dobre vedela, že svokra mala všetko presne vypočítané.
…Začalo sa to pred týždňom telefonátom. Mária Štrbová zavolala mladým na Nový rok, po gratulácii zrazu navrhla, nech prídu na sviatky k nej.
Drahí moji, točila svokra hlasom tak sladkým, že by človek mohol dostať cukrovku Príďte ku mne na Vianoce. Strašne mi chýbate! Posadíme sa, po rozprávame si, zaspomíname. Je mi smutno samej v byte.
Katarína hneď zbystrela. Cítila v kostiach, že je v tom nejaká finta. Tieto tiché rodinné večery u svokry vždy končili vypočúvaním o vnúčatách.
Keď Mária začala tento rozhovor prvýkrát, Katarína a Saša spolu ešte ani nechodili:
Katka, už si rozmýšľala nad deťmi? opýtala sa z ničoho nič, keď zostali samy.
Kataríne vtedy vypadol dych.
No… začala neisto, hľadala v hlave vhodnú odpoveď, Chcem deti, ale teraz nie. So Sašom sme len spolu…
Och, Katka, manželský status deťom neprekáža, mávla svokra rukou. Ale vek… Hodiny tikajú, neomladneš. Ani ja nie… Tak zomriem a vnúčatá neuvidím.
Katarína sa najprv snažila odľahčiť vtipom, potom už začala vracať ostré odpovede. Nakoniec sa počas rokovaniu úplne vyhýbala stretom so svokrou, aby si zachovala nervy.
Tak to zostalo s Máriou sa vlastne nepoznali a nič spolu neriešili. Katarína by to nechala tak, lenže Saša bol mäkký a bol na mamu veľmi citlivý.
Katka, poďme tam, presviedčal ju po ďalšom telefonáte, hľadel jej do očí Je stará a osamelá. Jedinýkrát, kvôli mne. Prosím.
Saša, ja ťa nebrzdím. Choď. Vieš, že Vianoce neoslavujem.
Skús to brať ako bežnú rodinnú večeru. Mama chce zlepšiť vzťah. Sme rodina…
Katarína dlho odolávala, no nakoniec súhlasila. Myslela, že to bude len úsmev a spoločný čaj s tortou. Ale…
Všetko sa pokazilo už deň vopred. Mária trvala na príchode o ôsmej ráno, aby si sadli poriadne. Katarína to rezolútne odmietla chcela spať cez víkend, vybojovala si odklad do desiatej.
Prišli tam, malátní, prekročili prah svokry a… nič. Žiadna vôňa mäsa, žiadne cvrlikanie oleja. Domáca hostiteľka ich vítala v župane, s natáčkami.
Konečne! O pol jedenástej! Hostia na ceste, doma nič! Treba vstávať skôr! Idete mi pomáhať.
Katarína zamrzla, ani si kabát nevyzliekla.
Akí hostia? spýtala sa zmätene.
No predsa Lýdia a Pavol tu idú okolo, nepozvať by bola škoda. Teta Dana z tretieho príde. Aj sesternica sľúbila. Nemohla som im zamietnuť. Dosť rečí, na kuchyňu, čas beží!
Kataríne došlo, že z nich spravili brigádu. Nepozvali ich ako hostí, ale ako bezplatné pracovné sily.
Sviatok bol peklo. Mária sa premenila na generála, rozdávala pokyny, sama pri varení neurobila nič. Dokonca nakúpila pomenej, niečo zabudla dala Sašovi zoznam, poslala mladých do obchodu.
Katarína chcela utiecť, ale vydržala kvôli Sašovi.
A tak každý na svoj stanovište Katarína na dosku, Saša k šúpaniu zemiakov. Namiesto sviatočnej atmosféry boli len úlohy. Päť hodín bez oddychu, v horúčave.
O štvrtej prišli hostia voňaví, usmiati, zahalení v parfume. Katarína a Saša sa ledva dovliekli k stolu, zarosení, špinaví, vyčerpaní… Niet oslavovania, len túžba zmiznúť.
Mária však stihla obliecť šaty, namaľovať pery sedí na čele stola a prijíma komplimenty.
Mária, ty si úžasná. Taký stôl, toľko jedla! chválila ju akási neznáma žena, naberala šalát od Kataríny.
Snažím sa, pre hostí, pre vás, skromne povedala svokra, usmiala sa.
A znova začala o deťoch pripíla a predniesla morálny príhovor o ticích hodinách. Keby Saša nepoložil koleno na Kataríninu nohu, šalát by pristál na stole.
Toto bol poslednýkrát, povedala Katarína sucho, cestou domov večer. Už nikdy k tvojej mame nevstúpim. Ak chceš, chod k nej, pomáhaj, ako chceš, ale sám. Stačilo.
Saša neprotestoval, len mlčky kývol.
…Ubehli tri mesiace. Katarína už dávno necítila bolesť chrbta z toho dňa, ale pachuť zostala. Takže, keď začiatkom marca Saša oznámil, že mama ich zasa pozýva, Katarína stisla zuby.
Volá nás na ôsmy marec. Vraj naozaj budeme len traja. Možno ešte teta Ľuba príde na chvíľku, ale iba pozrie a ide preč, povedal Saša, no hneď videl Katarínin pohľad, rýchlo dodal Ale nenútim ťa, len hovorím.
Saša sa celý napol, čakal hádku, krik a výčitky. Ale Katarína len prebehla pohľadom po okne a potom…
Dobre. Povedz mame, že prídeme.
Katka…? Naozaj? Sama si hovorila…
Pamätám, ale ak odmietnem, zase bude volať každý deň, ako minule. Chcem dosiahnuť, aby nás už nepozývala a prestala tlačiť na city. Dôveruj mi, ak nechceš znova otročiť pri sporáku.
Saša odviedol pohľad, radšej sa už nepýtal a zvolil neutrálnu pozíciu…
…Osemý marec, na prekvapenie Márie, nezačal budíkom a stresom. Katarína a Saša sa váľali v posteli, pozerali hlúpy seriál a jedli zmrzlinu. Žiadne prípravy, make-up, hľadanie slušných košieľ.
Na obed začala Mária vyvolávať.
Ahoj, pani Štrbová? Neuveríte… Práve sme sa zobudili, povedala Katarína do slúchadla s falošným ospravedlnením. Včera sme boli s priateľmi dlho hore, prespali sme budík.
Ako to? Ja vás už čakám nahnevane povedala Mária. Rýchlo, poponáhľajte sa. Hus tu chladne.
Už sa balíme! Hodinu, najviac hodinu a pol a sme u vás! sľúbila Katarína a vypla hovor, vrátila sa k seriálu.
Saša sa na ňu nervózne díval, no mlčal. Radšej v teplej posteli než znova vo varení u svokry.
O jednej Mária volala znovu. Katarína odpovedala až po chvíľke.
Už skoro vychádzame, pani Štrbová! Ideme objednať taxi, budeme tam rýchlo, zaspievala do telefónu, stále ležiac v posteli.
O hodinu neskôr ďalšia legendá.
Auta havarovala pri autobuse, cesta celá zablokovaná, povedala Katarína svokre, stíšila televízor Hrozná zápcha. Snáď to bude čoskoro uvoľnené.
O tretej poobede Mária to už nevydržala.
Kde ste vôbec?! zrúkla bez ranného medového hlasu. Už by ste peši došli stokrát!
Katarína počula v pozadí smiech a reči. Prižmúrila oči.
Pani Štrbová, vy nie ste sama? spýtala sa rovno.
Sama, nesama čo na tom záleží? odpovedala podráždene. Príbuzní prišli, mám ich vyhodiť? Idete, či nie?! Už sotva stojím na nohách, je to ťažké!
Jasné. Mária chcela znova pracovnú silu, ale plány sa pokazili musela všetko robiť sama. Sama si vykopala jamu.
Viete čo… My neprídeme, povedala Katarína pokojne.
Čože?!
Je mi zle, asi zo zápchy v doprave. Otáčame sa a ideme domov.
Najskôr bolo ticho, potom Mária vybuchla.
Ako sa opovážate?! Naničhodná! Ja tu celý deň varím, pre koho to robím?! Pre koho?! Ty to robíš naschvál! Ak mi teraz praskne žila?! Saša! Daj Sašu na telefón!
Saša počul všetko, nezažmurkal, len sklopil oči. Katarína, po chvíli, stlačila červené tlačidlo, vypla telefón.
To som potrebovala povedala Sašovi. Zase tam bol dav. Čakali nás, aby sme boli obsluha. Nech si mama zvládne hostí sama, keď si zavolala celý cirkus.
…Večer šli k rodičom Kataríny.
Rozdiel cítiť už od dverí. Aj tu ruch, ale úplne iná atmosféra. Nikto nesedí s kyslou tvárou a nečaká služby. Katarínina mama tlačí na stôl obrovský šalát, aj otec krája chlebíky.
Prišla mládež! potešil sa, keď uvidel dcéru a zaťa Saša, dones stoličky z izby, nemáte kde sedieť.
Saša poslúchol, Katarína pomáhala mame pri riadoch.
Pomáhali, ale nie nasilu. Tu sa to bralo prirodzene; každý priložil ruku k dielu, aby bolo všetkým dobre.
Pri stole Katarína sledovala usmievavú mamu a Sašu, debatujúceho s otcom, a cítila, ako jej pomaly opadáva napätie. Spravodlivosť zvíťazila hoci cez škandál, Mária si už sotva trúfne na rovnaký trik. Mosty medzi Katarínou a jej svokrou sú síce spálené, ale to je lepšie, ako byť slúžkou na cudzej oslave života.
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
