O tom, že príde Peter, už dlho vedela celá dedina. Dievčatá sa chystali, vlasy si upravovali, šaty pripravovali. Ale Hanka, chudera sirota, načo by si robila tieto dievčenské kúzla? Taká, aká je. A predsa sa do nej hneď zamiloval.
Závideli jej v dedine, že takého chlapca získala. On keď sa prvýkrát zjavil v dedine, všetky dievčatá sa doňho zahľadeli. Široké plecia, vysoký a pohľadný. Ešte aj z mesta, vysokoškolák. Študoval vraj niekde v Nemecku. Rodičia bohatí.
Dedko Jozef bol kedysi predseda družstva. Všetky deti vyštudovali, do sveta poslali. Teraz už len vnúčatá očakáva, chystá darčeky, rád sa pochváli.
O tom, že Peter príde, už dávno vedela celá dedina. Dievčatá sa chystali, Hanka si ale nechcela nič natískať, načo. Taká prirodzená bola. A on si to hneď všimol a zamiloval sa.
Nech sa dievčatá akokoľvek snažili získať jeho pozornosť, všetko márne. Po dovolenke si Hanku zobral so sebou do Bratislavy. Dedko Jozef jej dal do života múdru radu: Hanka, nebolo ti dopriate v živote, prosím, nech ti už Peter neubližuje. Peter to sľúbil.
V meste bol život iný, súťaženie, ruch. Hanka dúfala, že Peter ostane taký starostlivý a citlivý, ako bol. V čase príprav na svadbu ešte všetko fungovalo spoločné starosti, blízkosť. Ale po svadobnej ceste sa Peter zmenil. Akoby sa začal svojej mladej ženy hanbiť. Svokra sa s Hankou rozprávala s povýšenectvom, akoby bola o triedu nižšie než jej krásny syn.
Polievku nevarila podľa jej spôsobu, košele neprala ako sa má, podlahu umývala zle. Hanka bola z toho nešťastná. Ale kde mala utiecť, keď boli všetci v jednom byte? Prácu sa jej nepodarilo nájsť a Peter ani nedovolil: Čo zarobíš s tým tvojím vzdelaním? Sed doma.
Tak doma sedela. Keď Hanka otehotnela, Peter bol na siedmom nebi. Zdalo sa, že všetko sa urovná. Aj svokra stíchla, začala svojho syna peskovať, aby sa k Hanke správal lepšie. A potom sa stalo nešťastie. Hanka prišla o dieťa. Zhoršilo sa to.
Na nič nie si, ani rozum, ani zdravie, len pekná tvárička, ale čo z nej, vzdychala svokra. A Peter sa spokojne usmieval, akoby nehovorili o jeho žene.
Druhé tehotenstvo už Petra netešilo. Už nebolo nehy, ani spoločných plánov. Otravovalo ho, že Hanke sa menila postava. Svokra ho napomínala, že žena v takom čase potrebuje lásku.
Ale Hanka cítila, že city ochladli. Každý spal v inej izbe, Peter ráno utekal do práce, domov sa vracal, až keď Hanka spala.
Noci preplakala, ale kde mala ísť? Rodičov nemala, pre svoje dieťa túžila zachovať rodinu. Neprehovárala o tom, snažila sa.
Do pôrodnice ju nemal kto odviesť. Peter už týždeň doma nebol. Hanka si musela sama privolať sanitku. Porodila bez správy domov, ani nevedela, kam sa vráti. Ale pri vchode ju čakala auto s balónmi. Potešila sa. Vybehla a Peter nikde. Len svokra s dedom Jozefom nahodení s kyticou.
Ďakujem ti, vnučka moja, za taký darček. Lepšie vnučky na svete nenájdem, radoval sa dedo. Aj svokra sa usmievala, nevedela sa malej dočkať. Stále sa pri nej točila.
Doma bol prestretý stôl. Pirohy, čo Hanka milovala, svokra upiekla.
Ani som netušila, že ten môj Peter je taký mizerný, neudržala sa svokra pani Mária. Odišiel si na svoju cestu, mladú ženu s dieťaťom tu nechal. My si však poradíme. Uvidíme, ako dlho vydrží sám. Vás si ochránime. Prepíšem byt na teba a Hankinu dcéru, nech si žije, kde chce! Veď by do domu pokojne ďalšiu nevestu priviedol!
Ako ju pomenujeme? pýtal sa dedo Jozef, možno Anička, ako tvoju mamu?
Hanka sa rozplakala. Dlho si nepoplakala tak od srdca. Svokra ju pohladila: Neboj sa, šťastie ti ešte príde. Vidíš, ako ti materstvo pristane. On bol slepý, že si to nevšimol.
Pôjdem naspäť na dedinu. Tam bude nám lepšie.
Správne, pritakal dedo. Spoločne Aničku vychováme.
***
Dva roky po návrate Hanky do dediny si ju prišiel požiadať o ruku Ján, obyčajný dedinský chlapec. Keby to bolo kedysi, pred Petrom, Hanka by si ho nevšimla. Ale teraz už vedela čo je naozaj dôležité: nech je milujúci a nech nedovolí, aby jej niekto ubližoval.
Vezmi si ho, nikde lepšieho nenájdeš. Dobrý chlapec, poznáš ho od detstva. A čo ak sa Peter vráti?
Hanka ho nenechala dopovedať.
Nepríde. Ani ho už nemilujem.
To je dobre, potešil sa dedo. Začnime s prípravami na svadbu!
***
Na svadbu prišla aj pani Mária.
Ako sa správaš ku Hanke, vravela nespokojne Jánovi. Z práce dnes šla pešo. V dome žiaden poriadok, Aničkina pančušky ešte nevyžehlené.
A vy ste kto? ohradil sa Ján.
Svokra.
Bývalá, upresnil Ján.
Dobre už, nehádajte sa, rozosmiala sa Hanka. Svokra bývalá nie je!
Len obavy mám, ospravedlňovala sa pani Mária. Bojím sa, že mi Aničku nedáte.
Príďte, kedy chcete, povedal Ján pokojne. Len našu rodinu si budeme stavať sami, po svojom.
S pýchou som sa na Jána pozrel ten ma pred krivdou veru ochráni. V duchu som pochopil, že nie je dôležité bohatstvo, ale láska a úprimnosť. To je to, čo v rodine skutočne potrebujeme.
