Vianočný darček
Zdenka sa ponáhľala domov, nedbajúc na ľad pod nohami. V taške mala dve letenky. Na juhu ich čakala rezervovaná izba v penzióne. Dlho snivali o tom, ako oslávia Vianoce a Silvestra pri mori, v teple a pokoji. Nie v kuchyni, ale len tak oddychovať, kúpať sa v bazéne. Bude to ako v rozprávke.
Stále im však niečo prekážalo. Raz nemali peniaze – šetrili na hypo výšku. Inokedy zabudli v záplave každodenných starostí kúpiť letenky vopred či rezervovať ubytovanie…
Teraz už mali vlastný byt. Zostávalo splatiť len málo. Čas rozmýšľať o dieťati. A ak teraz nepojdu, s bábätkom ich sen ešte dlho nepočkáva. Preto sa Zdenka rozhodla urobiť Jozefovi darček na Vianoce.
Samozrejme, že svokra by určite povedala, že Zdenka míňa peniaze na blbosti. Že pri mori v zime nemajú čo robiť. A čo oni s otcom? Prečo sa s nimi neporadila? Vznikli by určite výčitky a hnev. Sťažovala by si na Zdenku. Svokra ju aj tak nemala príliš v láske, teraz by to bolo ešte horšie. Ale nech si hovorí, čo chce. Nevydá sa to. Už to nejako prežije. Hlavne že Jozef bude prekvapený. Akú oslavu pre neho pripravila!
Keby sa poradila, svokra by určite spôsobila scénu a žiadne prekvapenie by nevyšlo. A ani k moru by sa pravdepodobne nedostali. Že by sa manželovi darček nemusel páčiť, alebo že by mal iné plány, to Zdenku nenapadlo. Jozef vždy hovoril, že nechápe, prečo má celú noc sedieť pred televízorom a prejedať sa šalátmi. Mal rád spoločnosť a zábavu.
Až doteraz ležal obálok s letenkami v zásuvke jej pracovného stola. Dnes sa rozhodla priniest ich domov a darovať manželovi. Lietať za snom mali o dva dni.
Prišla domov a položila obálku pod vianočný stromček tak, aby ju Jozef hneď videl. Preobliekla sa a začala variť večeru, pričúvajúc, či sa neotvoria dvere. Často sa pozerala na hodiny.
O pol deviatej sa začala obávať. Na sporáku už dávno vychladol hrniec s večerou, no Jozefa stále nebolo. Nálada jej rapídne klesala. Niekoľkokrát mu volala, ale mobil bol vypnutý. Zdenka behala po byte, pozerala z okna, či nepríde manželov auto. Hlava jej plávala strašnými myšlienkami. Opäť a opäť volala Jozefovi, no automatický hlásič jej len chladne oznámil, že telefón je vypnutý.
Zdenka sa snažila odhánať zlé myšlienky, hovorila si, že Jozef sa stretol s kamarátmi a zabudol. Ale prečo vypol telefón? Prečo aspoň neposlal SMS?
Dokonca dvakrát vyzrela na chodbu. Raz sa otec vrátil opitý s kamarátmi, no vediac, aká je mama prísna, neodvážili sa ísť dalej. Položili otca pri dverách, opreli o stenu a odišli. Našťastie sused prišiel neskoro domov, uvidel spiZdenka zatvorila oči, zhlboka sa nadýchla a pocítila, že po všetkom tom utrpení konečne našla pokoj v novom živote.
