Novoročný prekvap pre svokru
Pri novoročnom stole u mojej svokry, Zdenky Pavlovny, som sedela ja, Katarína, a užívala si jej špeciálny zemiakový šalát, kým som očakávala polnocné odbíjanie. V tom moj manžel, Ján, náhle vytiahol z vrecka obálku a s úsmevom ju podal matke: „Mami, máš tu letenky do Egypta, veď si tak snívala o mori! A ešte lístky na autobus do Viedne, aby si sa pohodlne dostala na letisko.“ Málem som upustila vidličku z šoku. Egypt? Viedeň? To aj ten môj Ján, ktorý zvyčajne daruje matke kvety a čokoládu, ju teraz posiela na druhý koniec sveta? Sedela som ako pripálená, mihala očami a v hlave mi vírilo: Kedy to stihol naplánovať a prečo som sa to ako jeho žena dozvedela až posledná?
S Jánom sme manželia päť rokov a každý rok oslavujeme Nový rok u jeho rodičov. Zdena Pavlovna je čulá žena, celý život pracovala ako učiteľka a teraz na dôchodku sa venuje záhrade a spolkovým aktivitám. Vždy nám rozprávala, ako v mladosti snívala o cestovaní, no nikdy sa nedostala ďalej ako k Tatram. „Keby som mohla ísť k moru, vidieť pyramídy!“ vzdychnula si, ukazujúc nám staré pohľadnice z Egypta. Vždy som si myslela, že to boli len také sny, ako „chcem na Mesiac“. Ale Ján, ako sa ukázalo, počúval pozorne. A ja som ako hlupák ani netušila, že pripravuje také prekvapenie.
Ten večer bol stôl obložený jedlom: zemiakový šalát, huspenina, pečená kačica, pirohy – Zdena Pavlovna sa snažila naplno. Sedeli sme ako rodina, pripíjali si a žartovali. Pomáhala som svokre v kuchyni, krájala som zeleninu a všetko bolo ako obvykle. Keď vtom Ján vstal, akoby chcel prísť s prípitkom, ale namiesto toho vytiahol tú obálku. „Mami,“ povedal, „celý život si pre nás žila, teraz je tvoj čas.“ Zdena Pavlovna obálku otvorila, prečítala si a jej oči zažiarili. „Janko, to je naozaj? Egypt? Veď ja som… ja som si len snívala!“ MálaZatiaľ čo som si v duchu sčítala, koľko by to mohlo stáť, Ján sa na mňa usmial a šepol: “Budeš ma vychovávať aj po novom roku?”
