Noc pred úsvitom
Keď u Zuzany začali kontrakcie, hodiny ukazovali trištvrte na tri. V byte bola vlhká polotma: vonku pršal drobný dážď a pouličné lampy kreslili na asfalt rozmazané odlesky. Ján vstal z pohovky skôr ako ona celú noc takmer nespal, vrtel sa na kuchynskej stoličke, raz skontroloval tašku pri dverách, inokedy vyzrel z okna. Zuzana ležala na boku, pritláčajúc dlaň k bruchu a počítajúc sekundy medzi vlnami bolesti: sedem minút, potom šesť a pol. Snažila sa rozpamätať na dýchanie z videá nádych nosom, výdych ústami, ale vychádzalo to nerovnako.
Už? spýtal sa Ján z chodby, jeho hlas znel tlmeno: dvere do spálne boli pootvorené.
Asi… Opatrne sa posadila na okraj postele a pocítila chlad podlahy pod bosými chodidlami. Kontrakcie sú častejšie.
Posledný mesiac sa na tento okamih pripravovali: kúpili veľkú modrú tašku do pôrodnice, vložili do nej všetko podľa zoznamu vytlačeného z webstránky. Občiansky preukaz, zdravotná karta, výmenný list, náhradná nočná košeľa, nabíjačka do telefónu a dokonca aj čokoláda pre každý prípad. Ale aj tento poriadok sa teraz zdal byť krehký. Ján sa zaneprázdnený motal pri skrini, prehrabujúc papiere.
Občiansky mám… Zdravotná karta… Tu je… A kde je výmenný list? Nevzala si ho včera? Hovoril rýchlo a ticho, akoby sa bál prebudiť susedov cez stenu.
Zuzana sa ťažko zdvihla a išla do kúpeľne aspoň sa potrebovala umyť. Vône tam mydlom a mierne vlhkými uterákmi. V zrkadle sa pozerala žena s tmavými kruhmi pod očami a rozstrapatenými vlasmi.
Možno zavoláme taxík hneď? zvolal Ján z chodby.
Dobre… Len ešte raz skontroluj tašku…
Oba boli mladí: Zuzane dvadsaťsedem, Jánovi tesne po tridsiatke. Pracoval ako konštruktér v miestnej továrni, ona pred materskou učila angličtinu na základnej škole. Byt bol malý: obývačka s kuchyňou a spálňa s výhľadom na triedu. Všetko pripomínalo zmeny: detská postieľka v rohu už bola zložená, ale ležala v nej hromadička plienok; vedľa krabica s hračkami od priateľov.
Ján zavolal taxík cez aplikáciu obvyklá žltá ikona sa na displeji telefónu objavila takmer okamžite.
Auto bude za desať minút…
Snažil sa hovoriť pokojne, ale prsty sa mu triasli nad obrazovkou.
Zuzana si natiahla mikinu cez nočnú košeľu a pohľadala nabíjačku do telefónu: indikátor ukazoval osemnásť percent. Kábel strčila do vrecka bundy spolu s uterákom na tvár náhodou by sa mohol hodiť po ceste.
V predsieni vôňa topánok a mierne vlhkej Jánovej bundy sušila sa po včerajšej prechádzke.
Kým sa zbierali, kontrakcie boli čoraz silnejšie a častejšie. Zuzana sa snažila nepozerať na hodiny: lepšie počítať nádychy a výdychy a myslieť na cestu dopredu.
Vyšli na schodisko päť minút pred stanoveným časom: nočné svetlo vrhlo bledú škvrnu pri výťahu, odkiaľ tiahol prievan zdola nahor. Na schodoch bolo chladno; Zuzana si pevnejšie zap
