NIKTO TI NEUBLIŽÍ
Kde sa flákaš? podráždene zahundral Prokop na manželku, keď vošla do bytu.
Bola som v práci.
Veď je dnes sobota!
No, ja robím aj v soboty.
Robíš, ale peniaze nikde.
Sám už dávno nerobíš
No len skús ešte pípnúť, precedil cez zuby a hrozivo sa k nej priblížil. Rýchlo skoč do obchodu! Doma ani čo do úst nič nie je.
Prokop, máme už len štyridsať eur, do výplaty ešte týždeň. Mohol by si si niečo nájsť, alebo aspoň ísť taxikovať.
Ja nie som žiadny taxikár! Buď rada, že bývaš v mojom byte, otvoril dvere. Tak, poď do obchodu!
***
Z očí Kristíny sa spustili slzy. Taká krivda! Je ona vari vinná, že sa ich život takto zrútil? Štyri roky sú svoji. Na začiatku sa zdalo, že všetko ide dobre. Jeho i jej rodičia sa spojili, kúpili im dvojizbový byt. Neskôr nasporili aj na auto síce obyčajné, lacné, ale boli šťastní. Všetko písali na Prokopa, veď je hlava rodiny. Kristínini rodičia bývali na dedine, no aj oni prispeli svojou časťou.
So svokrom mal Prokop malý podnik, nebolo z toho veľa peňazí, ale dalo sa žiť. Lenže Prokop si zmyslel, že on je na viac a pre svoju pýchu o všetko prišiel. Pohádal sa s otcom. Už rok nerobí a čaká ktohoviečo.
Začal na ňu vrieskať, potom prišli aj facky. Kristína makala šesť dní v týždni, ale ledva im to stačilo, a muž stále hádzal všetku vinu na ňu. Uvažovala už, že by sa vrátila k rodičom na dedinu. Lenže tam bývajú dve jej mladšie sestry, a nechcela im byť na príťaž.
***
Vyšla z paneláka, utrela si oči a zamierila do obchodu. Nie však do najbližšieho, ale do toho vzdialenejšieho, kde je lacnejšie, a aspoň nemusí hneď domov.
Pri parkovisku pred jedným z obchodov zastavila čierna Škoda. Z auta vystúpil muž, trošku pokrivkával. Kristína ho zbadala kútikom oka.
Kristína! ozval sa radostný mužský hlas.
Otočila sa prudko:
Viktor!
Bol to jej spolužiak zo základnej školy. Viktor bol od detstva invalid, mal problémy s rukami a nohami. Chodil s Kristínou od prvej po jedenástu triedu, pamätala si, že polovicu školských rokov presedel po nemocniciach. Chlapci sa mu posmievali, no nevzdával to, učil sa najlepšie z triedy aj školy. Po každom liečení sa mu ruky aj nohy trošku polepšili. Do prvej triedy ho takmer niesli, ale maturitu získal s vyznamenaním a z vlastných síl, aj keď kulhal, vyštartoval do sveta.
A teraz vystúpil z drahého auta, šťastne pristúpil k svojej spolužiačke.
Kristína, to si naozaj ty?! v jeho hlase znela istota i úprimná radosť. Kde si sa stratila? Pred dvoma rokmi sme mali stretávku. Júlia vravela, že ti písala a nič.
Vieš, mala som svoje starosti zahovorila nesmelo a on si to všimol.
Do obchodu ideš? usmial sa spolužiak, aby zmenil tému.
Hej.
Poďme spolu! Aj ja tam potrebujem ísť.
Potiahol ju smerom k najbližšiemu obchodu ten však bol pre Kristínu pridrahý. V jej pohľade chápavo zachytil, kde je problém. A keď si ju premeral, pochopil toho oveľa viac.
Kristína chcel čosi povedať.
Nie, Viktor, do tohto nejdem. Prepáč!
Vyslobodila si ruku a so sklonenou hlavou zamierila do lacnejšieho supermarketu.
***
Nakúpila len to najnutnejšie, prepočítavajúc si centy. Vonku už stál Viktor pri aute. Rázne k nej pristúpil, chytil ju za ruku, otvoril dvere spolujazdca a rozhodne povedal:
Nastúp!
Kristína poslúchla, Viktor si sadol vedľa:
No, povedz mi všetko!
A ona, takmer ako malé dieťa, so sopľavým nosom, rozpovedala všetky strasti, na ktoré už dlho mlčala.
Tak odejdi od neho, hotovo!
Viktor, kam by som šla? Všetko je napísané na jeho meno.
Kristína, patrím medzi najlepších advokátov v meste. Je jedno, na koho je čokoľvek napísané, polovica patrí aj tebe. vytiahol mobil. Diktuj číslo.
Nesmele vytiahla svoj starý mobil, nadiktovala číslo. On hneď zavolal a jej mobil zaspieval.
Je sobota. V pondelok podáš žiadosť o rozvod. Poradím ti, čo napísať. naštartoval auto. Zaveziem ťa domov. Kde bývaš?
Na Jesenského, pri pošte.
Nedávno som sa presťahoval do tejto novostavby, ukázal na novú deväťposchodovku.
***
Poprišli pred jej dom. Vystúpil, otvoril dvere a povedal:
Kristína, nemaj strach! V pondelok ti zavolám. Ak by sa čokoľvek cez víkend stalo, zavolaj okamžite.
Viktor, ja sa ho bojím!
Neboj sa, povedal s úsmevom, čo jej dal nádej.
***
Vošla do bytu, už v predsieni na ňu zreval manžel:
S kým sa to vozíš autom po meste?
Prokop, s kamarátom zo školy som sa stretla.
Chlap je doma hladný a ona sa preháňa po meste
Potom prišli nadávky a rana.
Kristína pustila tašku a s dusením vybehla z bytu, vyletela z vchodu a tam stál Viktor.
Nastúp si, otvoril dvere. Usadil ju, naštartoval a vyrazili.
***
Kristína sa spamätala až keď ju Viktor zaviedol do trojizbového bytu.
Viktor, kam si ma priviedol?
Toto je môj byt. Nikto ti tu neublíži, bývam sám.
Vtom na jeho mobile zazvonil telefón a ozval sa nahnevaný Prokop:
Kde sa flákaš?!
Znova krik. Viktor vzal jej mobil, pevne povedal:
Kristína podáva žiadosť o rozvod. Byt zostáva jej
Čože?! Kto si ty vôbec?
Ak budeš vystrájať, postarám sa, aby si pár rokov posedel.
Ty si kto?
To je všetko, čo mám povedať.
Viktor vypol hovor a vrátil jej mobil. Kristína plakala.
Už dosť, Kristína! Choď do kúpeľne, umy sa, potom sa najeme.
Zatiaľ čo sa hostka upratovala, majiteľ bytu postavil na čaj a niekam zavolal.
***
Po krátkej desiate, kde im aj tak nechutilo, Viktor rozhodne povedal:
Ideme vybaviť veci s tvojím mužom!
Nie v očiach jej zahral strach. Ja sa bojím
Kristína, upokojil ju úsmevom. Bude to len tak, ako ty chceš.
Pri vchode ich už čakala policajná Niva. Z auta vyskočil poručík, zasalutoval:
Pán doktor Viktor, sme pripravení.
Potriasli si ruky, posadili Kristínu do auta.
***
O chvíľu stáli pred jej bytom. Policajt zaklopal.
Čo tu chcete, ozval sa povýšený hlas a otvorili dvere.
Pán Prokop Urban, ste to vy? spýtal sa policajt prísne.
Áno.
Potrebujem sa s vami porozprávať.
Prokop zagánil na manželku, precedil:
Poďte!
Viktor a policajt vošli do izby, sadli si ku stolu a policajt spísal zápisnicu.
Kristína, pozbieraj doklady a najnutnejšie veci.
Hlas jej spolužiaka bol pokojný a rozhodný a to Kristíne vypĺňalo dušu pocitom istoty. Už dávno jej nikto nedal pocit ochrany, len samé poníženie a výčitky.
A zrazu sa objavil Viktor, ku ktorému mala vždy priateľský vzťah nič viac, veď vtedy každá snívala o princovi na bielom koni či na nablýskanom aute, no nie o chlapcovi, čo ťahá nohu, hoci je dobrý a citlivý.
Zobrala doklady, podala mu ich. Viktor sa usmial očami. Kristína začala bezmyšlienkovite baliť pár vecí. Nevedela, čo bude ďalej, len vedela, že horšie už nebude a Viktor jej neublíži. V srdci sa jej začal prebúdzať nový pocit ten, ktorý ľudí robí šťastnými.
Pán doktor, zápisnica je hotová, povedal poručík pri stole.
Výborne. Chcem si s ním ešte pohovoriť medzi štyrmi očami.
Sadol si oproti Prokopovi:
Počúvajte, Prokop, v pondelok vaša žena podáva žiadosť o rozvod. Treba aj vaše stanovisko. Nemáte deti, tak to pôjde rýchlo. Majetok rozdelíte.
A čo ak nesúhlasím? A všetko patrí mne!
Tak Kristína podá ďalšie žiadosti o rozvod, o rozdelenie majetku a hlavne o týranie. Som predsedom krajskej advokátskej komory a môžete si byť istý, že rozsudok bude spravodlivý.
Dnes večer si to medzi štyrmi očami vybavím krivo sa uškrnul.
Kto hovorí, že zostane s vami sama?
Kým je moja žena, môžem žiadať, aby bola doma.
Potom hneď zariadim vaše zadržanie kvôli týraniu, do pondelka budete v cele, žena v byte. Páči sa vám ten variant?
No dobre, nech ide kam chce, po chvíli pristal Prokop.
Tak je to správne. V pondelok pre vás prídem a pôjdeme na úrad.
***
Zazvonil mobil. Kristína sa rozžiarila; volala mama. Po rozvode to medzi nimi škrípalo, rodičia nikdy neuznávali rozvody, sami žili cez dvadsaťpäť rokov spolu, vždy zmierlivo.
Ahoj, mami! radostne vyhŕkla.
Ahoj, dcéra, hlas znel smutne.
Čo sa stalo, prečo si smutná?
Zato ty si akási vytešená tešíš sa z rozvodu.
Popravde, mami teším sa!
Nuž, ty si ži, ako chceš
Mami, a prečo vlastne voláš?
Olina sa chce vydávať.
Na koho?
Na nejakého mestského, chce tiež ísť do mesta. Nemá nič, len láska. Jeho rodičia bývajú v trojizbáku, ale ešte jeden syn s nimi žije. Kam ju dovedú? Dohodli sme sa, že sa poskladáme na jednoizbový byt bez svadby. Len tvoja sestra sa odvtedy len škaredí.
Nech kľudne bývajú zatiaľ u mňa, potom sa uvidí.
Kristína, a ty kde budeš?
Mama, v jej hlase sa niesla čistá radosť, vydávam sa.
Ešte si sa ani nerozviedla a už
Sľubujem, tentokrát navždy. Volá sa Viktor a veľmi ho ľúbim!
