Mikuláš prišiel na zákazku. Otvoril mu asi desaťročný chlapec a po jeho boku stála dievčatko.
Mama príde o chvíľu, poďte ďalej! Na kuchyni nám kvapká kohútik, zahlásil chlapec. Mikuláš vošiel a opravil kohútik.
Otec by si to opravil sám, ale on je pilot. Teraz nie je doma, vysvetľoval chlapec.
O chvíľu prišla matka, vyplatila Mikuláša a chlapec ho odprevádzal k dverám.
My žiadneho otca pilota nemáme! Mama si to vymyslela, nečakane zašepkal.
Mikuláš práve dokončil poslednú zákazku menil kohútik v kúpeľni jednej staršej panej.
Už sa chystal domov, keď mu z práce zavolali, že je ešte potrebné ísť na jednu adresu a skontrolovať kvapkajúci kohútik.
Mikuláš už pol roka pracoval v malej firme v Žiline, ktorá sa venovala opravám, upratovaniu a podobným veciam.
Dorazil na adresu, zazvonil. Otvoril mu vážny chlapec, okolo desať rokov. Pri ňom postávala blondínka, možno o dva roky mladšia.
A rodičia sú doma? spýtal sa prekvapene Mikuláš.
V práci mali jasné pravidlo nevstupovať do domácnosti, ak tam nie je dospelý.
Mama dobehne, už je na ceste. Poďte ďalej, prosím. Kohútik kvapká a už som naň dával pásku, ale aj tak tečie. Nebojte sa, máme peniaze na zaplatenie, rýchlo ho uistil chlapec.
Mikuláš vošiel, chlapcom dôveroval, že mama príde. Rozobral kohútik a vymenil ventil.
Ešte mám stôl, ktorý sa kýva, a vypínač, čo nefunguje, nečakane dodala dievčatko.
Otec by to opravil, lenže on je pilot. Lietava ďaleko a nemôže prísť domov, pokračovala a zjavne opakovala slová mamy.
Nakoniec prišla aj pani domu.
Bola to usmievavá žena okolo tridsiatky, no unavená a túžiaca si konečne oddýchnuť.
Prekvapila ju iniciatíva detí.
Na teba by sme sa načakali, vysvetlil syn. Ty sa len chystáš volať majstra stále dokola, tak som už zavolal sám.
Žena vyplatila Mikuláša eurami, dievčatko mu pripomenulo stôl aj vypínač.
Dohodli sa na ďalší deň. Mikuláš nechal vizitku.
Chlapec, ktorého už Mikuláš poznal po mene bol to Marek s ním vyšiel vyniesť smeti.
Náš tata pilot nie je. To mama len hovorí, lebo si myslí, že sme malí a nič nechápeme. Keby sme ho mali, aspoň raz by nás prišiel pozrieť. Čo si myslíte vy? Dokonca aj darčeky na meniny nám kupuje mama, aj bábiku pre Janu, ale povie, že ich poslal otec. Videla som ju kúpiť ju v obchode, smutne sa Mikulášovi zveril Marek.
Možno naozaj nemôže prísť, niekedy sa pritrafilo všeličo, odpovedal Mikuláš.
Marek iba smutne pozrel na muža a nič nepovedal.
Doma večer Mikuláša napadalo jedno slovo pilot. Sám bol kedysi pilotom.
Žil v Bratislave. Lietaval do rôznych krajín.
Mal krásnu manželku. On lietal, no ona chcela, aby sa usadil. Deti nemali.
Ty si budeš užívať v oblakoch, a ja tu s plienkami zostať? To teda nie!
Raz sa svokrovci rozhodli odsťahovať do zahraničia za rodinou a po chvíli lanárili aj ich.
Mikuláš to odmietol, manželka sa s ním rozišla a odišla preč.
Mikuláš ešte dlho lietal, až ochorel, musel dať výpoveď a ísť do dôchodku.
Naliecal dosť hodín, dôchodok solídny…
Stal sa z neho dôchodca.
Rozhodol sa presťahovať k matke do menšieho mesta do Martina.
Žil s ňou pol roka, potom mama náhle zomrela.
Všetko prišlo rýchlo…
Mikuláš začal hodne popíjať. Nikdy ho to predtým neťahalo, ale teraz spojil smútok aj samotu. Rýchlo sa okolo neho objavili “kamaráti”.
Mesiac prehýril, až mu v noci prišla v sne mama. Len sa naňho smutne pozerala a plakala.
Ráno všetkých vyhodil, dal sa dokopy. Trochu opravil byt. No stále pociťoval samotu.
Raz si v miestnych novinách všimol inzerát firma hľadá opravárov s vlastným autom.
Rozhodol sa skúsiť to aspoň nejaká činnosť a euro navyše.
Vyhovovala mu voľnosť, možnosť zobrať si voľno, keď potreboval.
Na druhý deň večer prišiel na známu adresu. Čakal, že mama Mareka a Jany príde opäť neskoro, ale bola už doma.
Opravil stôl, vypínač, poličku v chodbe aj rozhegané dvierka na kuchynskej linke.
Náhodou nakukol aj do kúpeľne a neveriacky pokrútil hlavou.
Tu to chce generálku, povedal.
Ak súhlasíte, rada vás opäť zavolám. Peniaze máme, myslím, že na prácu vystačia, ozvala sa majiteľka bytu, pani Ľubica.
Pri robote sa postupne zbližovali. Ľubica bola učiteľka v škôlke.
Zostaňte na večeru, iste ste hladný po tejto práci, nesmelo navrhla.
Aj deti ho ťahali za stôl a pozývali ho s nimi papať.
Mikuláš súhlasil.
Večer sa natiahol. Deti už dávno spali a oni dvaja rozprávali dlho do noci.
Mikuláš sa nikdy predtým tak neotvoril Ľubica vedela počúvať. Sedela s hlavou opretou o ruku a v očiach mala múdrosť a súcit…
Nemala žiadneho manžela. Len dve nepodarené známosti a dvoch súrodencov s rozdielom troch rokov.
Otca pilota vymyslela pre deti, chcela to vysvetliť, až budú väčší.
Mikuláš odišiel domov až okolo polnoci.
Sľúbil, že zajtra príde zasa práce ešte bolo dosť.
Na ďalší večer Ľubica otvorila dvere a zamrzla. Vošiel Mikuláš v pilotskej uniforme s kyticou kvetov a tortou v ruke.
Oci, náš pilot sa vrátil! vykríkla Jana a rozbehla sa mu do náručia.
Vrátil som sa, len som vás hneď nespoznal, dlho sme sa nevideli, je to pravda, Ľubka? pozrel sa Mikuláš na Ľubicu s tak nádejným pohľadom, že mohla len prikývnuť.
Tak sa z neúplnej Ľubicinej rodiny stala celá a šťastná.
Marek mu začal veriť až neskôr, že prišiel jeho otec.
Mikuláš si Mareka osvojil, Janu adoptoval a o rok a pol mali spolu ďalšieho syna…
Priatelia, ak vás naše príbehy bavia, zanechajte nám komentár a Like. To nás motivuje písať ďalšie!
