Aj ja som vyrastala v detskom domove rodičov som stratila, nemala som žiadnu rodinu a tak ma umiestnili medzi siroty. Keď som dovŕšila osemnásť, okamžite som odišla pracovať. Nemala som peniaze na to, aby som mohla ísť študovať. Som usilovná a nikdy som sa nebála žiadnej práce. Potom som spoznala Roberta, zamilovali sme sa a začali spolu bývať. Mali sme krásny vzťah, nehádali sme sa, vždy sme si pomáhali.
On však nikdy nemal záujem stať sa mojím manželom, hoci ja som túžila po ozajstnej rodine, ktorú som nikdy nemala. Po štyroch rokoch spoločného života som otehotnela. Hneď ako sa to Robert dozvedel, zutekal. Odišiel bez rozlúčky, nechal len list, v ktorom písal, že ešte nechce mať deti a že jeho rodičia mi pošlú peniaze, aby som sa dieťaťa zbavila.
A skutočne, peniaze mi prišli, ale vedela som, že svojmu dieťaťu neublížim. Nezáležalo na tom, ako ťažké to bude pracovala by som, pokúsila by som sa postarať sama o všetko.
Jedného dňa ma na chodbe stretla suseda, pohľad jej skĺzol na moje rastúce bruško a povedala:
Hovorila som ti, veď hovorila som ti, že s mužom treba bývať až po svadbe. No čo teraz? Čo budeš robiť? Sama matka!
Bolo mi to hrozne ľúto, veľmi ma to zabolelo. A nebolo to prvýkrát, čo mi dávala takto najavo svoju nevôľu.
Neskôr to bolo naozaj ťažké počas tehotenstva som musela makať ešte viac ako predtým. Aspoň riaditeľ v práci mi rozumel a pridal mi pár eur navyše. Ani vo sne by mi však nenapadlo, že pomoc príde od úplne cudzích ľudí.
Raz večer sedím doma a zrazu zvonček. Za dverami žena s veľkou taškou. Ukázalo sa, že moja suseda oslovila okolie, aby mi každý niečo pomohol. Mamy zo sídliska mi priniesli množstvo detských vecí, hračiek aj ďalších potrebností. Neskôr mi dokonca začali ľudia posielať peniaze aj starý pán, ktorý nám vždy zametal vchod, sa rozhodol prispieť, aby nám bolo s bábätkom ľahšie.
Nikdy by som neverila, že keď to budem najviac potrebovať, pomôžu mi cudzí ľudia. Bohu vďaka, aj moja prenajímateľka mi znížila nájomné. Takto, vďaka pomoci množstva ľudí, som zvládla pôrod i starostlivosť o syna. Vyrastal s láskou celého nášho vchodu.
O pár rokov neskôr sa ozval jeho otec. Chcel by vidieť svojho syna. Neusporiadal si život, ani jeho rodičia tí sa tiež začali vypytovať na vnuka. Neviem, či to mám teraz dovoliť…
