Ako sa voláš, krásavica? prihovoril sa k dievčatku neznámy muž. Edita, odpovedala ticho. A vy? Ja som Karol, ja a tvoja mama budeme žiť spolu. Odteraz sme my ty, ja a tvoja mama jedna rodina!
O krátky čas neskôr sa mama s Editou presťahovali ku Karolovi. Nový otec mal priestranný trojizbový byt v Bratislave, kde Edita dostala vlastnú izbu. Karol bol milý, často jej kupoval sladkosti a hračky. Jej vlastný otec ju volal len vtedy, keď sa chystal pohádať s mamou.
Jedného dňa mama povedala Edite, že jej otec si našiel novú rodinu a odsťahoval sa. Dievča sa cítilo dotknuté, milovala svojho otca. Mama jej síce vedela kričať a sem-tam ju aj vyplieskať po zadku, ale otec bol vždy pokojný. Dobre si pamätala, že pri rozvode mama na otca kričala, ba aj chcela do neho udrieť. Navždy jej v pamäti utkvela veta, ktorú vtedy mama adresovala otcovi:
Nemysli si, že ty si mi prvý nasadil parohy, už ich nosíš dávno, ako jeleň!
Potom si mama zbalila veci a šli bývať k babke do Prešova. Edita nechápala, čo znamenajú tie parohy, keď otec bol lysý a ani vlas na hlave nemal. Nakoniec sa rodičia definitívne rozišli.
S Karolom bolo všetko fajn, až kým Edita nezačala chodiť do prvej triedy. Škola ju nebavila, bola neposedná na prestávkach, rodičov si škola často predvolávala, občas musel miesto mamy chodiť Karol. Ten bral Edinu výchovu vážne a často s ňou robil úlohy.
Nie si mi ničím, nemôžeš mi rozkazovať! povedala občas Edita vetu, ktorú počula od babky. Som tvoj otec, lebo ťa živím a obliekam, odpovedal Karol.
Keď Edita oslávila desiate narodeniny, vrátil sa do mesta jej otec. Do tej doby už presne vedela, čo znamená nasadiť parohy. Mama vtedy povedala: Zrejme ho aj druhá manželka podviedla, preto ju opustil. Otec požiadal, či môže byť s dcérou v kontakte. Mama súhlasila a obaja sa tešili zo stretnutia.
Ako sa máte? spýtal sa otec. Ani nie dobre, priznala Edita. Karol ma stále napomína. On je ti cudzí, nemá právo na teba kričať! rozhorčene povedal otec. Aj babka tak hovorí, jemu je to jedno. Edita trochu preháňala, Karol ju nikdy neokríkol, len chcela, aby otec cítil jej trápenie. Dobre, poriešim to, riekol otec. Prechádzali sa po Sade Janka Kráľa. Zistili, že na hradeckom ihrisku sa môžeš voziť len na ôsmich šmykľavkách, ostatné sú len pre dospelých, ale otec odmietol nastúpiť na kolotoč. Edita mu prezradila, že má čoskoro narodeniny a sníva o novom mobile. Keď pre ňu mama prišla, vysvetlila jej, že Karol nikdy nekričí, ale otec ju nepočúval.
Otec je lakomec! povedala Edita Karolovi. V parku mi nič nekúpil, len zmrzlinu. Len sme sa prešli. Karol, ty si lepší, ako môj otec. Poďme napraviť chybu tvojho otca, cez víkend pôjdeme do detského centra.
Plán však zmarila Karolova nečakaná pracovná pohotovosť, a na nový mobil nedošlo ani rečou.
Otče, Karol ma podviedol! plakala Edita otcovi do telefónu. Sľúbil výlet do detského centra, potom povedal, že si ho nezaslúžim, ani mobil.
Síce to nebola pravda, mala to však taký účinok, že otec jej kúpil mobil. Minule ju nepočúvol, ale teraz jej splnil sen. Žiaľ, bol to len lacnejší model, drahší by nevystačil s peniazmi v peňaženke bolo len pár eur.
Nevedela si počkať do narodenín? spýtal sa Karol. Túžim po psíkovi! odvetila Edita. Ach nie, musíš ho venčiť, čo určite nebudeš chcieť! odpovedal nevlastný otec.
Edita z toho začala robiť scény, hneď volala otcovi, že ju majú vziať preč, lebo Karol jej robí prednášky.
Potom sa všetci hádali a riešili svoje vzťahy medzi sebou. Editu poslali k babke a neskôr mama dorazila s batožinou a oznámila rozchod s Karolom. Otec sa vrátil k mame, lebo zistila, že je znova tehotná. Edita teraz nedostane ani nový mobil, ani psíka babka jej zakáže aj mačku!
Dnes už viem, že nie vždy dostaneme všetko, čo si želáme, a niekedy to, čo najviac chceme, nie je tak dôležité ako pokoj v rodine. To je lekcia, ktorú si odnášam.
