Nie všetko mi ide hladko odpovedala Ľubka. Môj otčím mi stále nadáva.
Ako sa voláš, zlatíčko? spýtal sa cudziec, ktorý sa posadil vedľa dievčaťa.
Ľubka! zareagovala. A ty?
Ja som Karol a s tvojou mamičkou budeme žiť spolu. Teraz sme ty, ja a tvoja mama jedna rodina!
Čoskoro sa mama s Ľubkou nasťahovali k Jánovi. Otčím mal priestranný trojizbový byt v centre Bratislavy, kde Ľubka dostala svoj vlastný pokoj. Ján bol láskavý, často jej kupoval cukríky a hračky, ale jej skutočný otec ju volal len vtedy, keď chcel hádať s jej matkou.
Jedného dňa matka povedala Ľubke, že jej otec má novú rodinu a presťahovali sa niekam inde. Dievča to prekvapilo, pretože otca milovala. Mama ju mohla kričať a plieskať po zadku, ale otec to nikdy neurobil. Ľubka si pamätala, že keď sa jej rodičia rozvodili, mama kričala na otca a dokonca ho chcela udierať. Vryla sa jej do pamäti veta, ktorú matka nakoniec otcovi povedala:
Nemysli si, že si bol prvý, kto mi nasadil rohy, máš ich už dlho, ako jelen!
Potom mama zbala svoje veci a odišla k babičke do Košíc. Ľubka nedokázala pochopiť, kde má jej otec rohy, keď bol plešatý a na hlave nemal ani chlpy. Matka a otec sa teda nadobro rozišli.
Ján bol láskavý až do dňa, keď Ľubka nastúpila do prvého ročníka. Dieťa nemalo školu rada, ale počas prestávok sa rozprúdila, takže rodičia boli často volaní do školy a niekedy musel ísť Ján namiesto mamy. Nevlastný otec bral vzdelávanie svojej nevlastnej dcéry vážne a často s ňou učil doma.
Ty si pre mňa nikto, tak ma nemôžeš učiť! hovorila niekedy Ľubka svojmu strýkovi Vavovi, čo počula od babičky.
Ja som vlastne tvoj otec, lebo ja som ten, kto ťa živí a oblieka odpovedal Ján.
Keď malo Ľubke desať rokov, vrátil sa jej pravý otec do Bratislavy. Už vtedy dobre vedela, čo znamená veta mať rohy. Možno ho ťažili aj iné ženy, preto ťa opustil, povedala jej matka. Keď sa otec vrátil, požiadal o povolenie vidieť dcéru. Mama súhlasila. Ľubka a otec sa radi stretli.
Dcéra, ako sa máš? spýtal sa otec.
Veľmi zle, odpovedala Ľubka. Môj nevlastný otec mi stále vynadáva.
Prečo ťa tak niekto ponižuje? zúrivo sa zeptal otec.
A babička to hovorí, a on tomu je ľahostajný nadmerne sa sťažovala, pretože Ján ju nikdy nezdvihol hlas. Chcela len, aby otec o ňu myslel.
Dobre, postarám sa o to povedal.
Keď prechádzali po parku v Pezinku, zistili, že na všetkých atrakciách môžu deti jazdiť len s dospelými, okrem jednej, kde môžu ísť samy. Ján odmietol ísť. Ľubka potom naznačila, že sa blížia jej narodeniny a sníva o novom smartfóne. Matka k nemu prisťahovala a povedala, že Ján na ňu nikdy nekrčí, ale otec ju nepočúva.
Otec je škaredý šetrc! povedala Ľubka Jánovi. Chcela som sa prejsť, ale on mi to nepovolil, a v parku mi nič nekúpil okrem zmrzliny. Ján, si lepší ako môj otec.
Opravíme otcove chyby a strávime víkend v detskom zábavnom centre navrhol.
Plán však prekvapil Jánov pracovný termín, a namiesto aquaparku sa vrátili domov. Ján tiež ignoroval narážky na nový telefón.
Tati, Ján ma podviedol! vykríkla Ľubka cez slzy svojmu otcovi. Povedal, že pôjdeme do detského centra, a dovolia nám len liezť po lanách. Nepovedal mi ani aquapark, ani nový smartfón.
Aj keď to bola najčistejšia lož, otec na ňu pôsobil čarovným spôsobom a kúpil jej smartfón. Nakoniec si všimol jej výčitku, ale rozhodol sa splniť detský sen. Kúpili len lacnejšiu verziu, pretože peniaze nemal.
Nepočakávali ste svoje narodeniny? spýtal sa Ján.
Sním o psovi! vyhrkla dievča.
Ale toho nebudeš mať, lebo musíš chodiť na prechádzky a už tak si len líná! odvetil otčím.
Po týchto slovách Ľubka dostala hysterický záchvat a zavolala otcovi: Tati, prosím ťa, vezmi ma od nich preč! Karol, on si ma len pobavil a učí ma. kričala.
Všetci sa začali hádať, zatiaľ čo Ľubka bola poslaná k babičke, kde sa objavila jej mama s vecami a oznámila, že s Jánom sa rozvádzajú.
Dospelí nakoniec odhalili Ľubkine triky. Otec sa vrátil k svojej manželke, lebo bola tehotná. Ľubka tak nedostane nový smartfón, psa ani mačku, ktorú jej babička zakáže.
Príbeh končí tak, že Ľubka pochopila, že pravá rodina nie je tá, ktorá ti dáva materiálne veci, ale tá, ktorá ti poskytuje úprimnú lásku a podporu. A keď sa človek zameria na skutočné hodnoty, nájde pokoj, ktorý peniaze nikdy nekúpia.
