Keď začneš, tak to aj dokonči! zvýšil hlas Andrej na Vieru, a keď nevieš poriadne, tak radšej nehovor
Viem, uškrnula sa Viera, upierajúc naňho oči, medzi nami s Katkou tajomstvá neboli
Andrej a Katka sa spoznali celkom obyčajne. Bola zima, na chodníkoch poľadovica. Katka sa ráno ponáhľala do práce, pošmykla sa a poriadne si udrela koleno. Andrej jej pomohol vstať, dokonca ju odviedol na pohotovosť.
Röntgen ukázal, že to nie je zlomené, tak Katku pustili domov s odporúčaním oddych a elastická bandáž na koleno. Andrej celú dobu stál pri nej, ešte aj zavolal šéfovi, že príde do práce neskôr. Upokojil sa, až keď Katku posadil do taxíka so sľubom, že keď sa doma zvie, hneď mu dá vedieť, že je v poriadku.
Katke sa Andrej veľmi zapáčil. Takú pozornosť a starostlivosť ešte nezažila, bola z neho úplne očarená. Začal najromantickejší čas ich vzťahu každý deň si volali, písali, rozprávali o hocičom. Andreja zaujímalo všetko o Katke ráno jej prial krásny deň, večer sladké sny, pýtal sa, či si dala raňajky, či má teplé ponožky, či si trošku pospala
Pre Andreja to bolo úplne prirodzené. Vyrastal v rodine, kde sa o seba všetci starali. Žil už sám v byte po babke, ktorého rodičia bývali neďaleko, v Trenčíne. V minulosti bývali spolu, babkin byt prenajímali. Vždy žili v láske a dôvere, Andrej mal krásne detstvo. Keď babka zomrela a Andrej dospel, presťahoval sa do jej bytu.
Na dievčatá nemal šťastie. Bol hanblivý, nechodil do žiadnych barov, ani nemal partiových kamarátov. S Katkou to prišlo spontánne dievča potrebovalo pomoc a on jednoducho nemohol nechať ju tak. Potom si povedal, že sa stretli osudovo.
Za dva mesiace sa zosobášili. Tak to vyšlo. Andrej len tak zo srandy navrhol Katke svadbu a ona, že Poďme, hneď! Stíhali do konca úradných hodín na matrike ešte hodinu, tak to vybavili a svadba bola čo najskôr. Andrejovi rodičia, pani Marta a pán Jozef, boli trošku prekvapení, ale dievča sa im veľmi páčilo, tak súhlasili.
Katkina mama žila v Žiline. Katka jej to oznámila telefónom, prísť nemohla, lebo musela doma opatrovať starú mamu.
Vznikla z nich dobrá rodina. Žili šťastne, takmer sa nehádali, romantika pretrvávala, láska rástla. Narodil sa im synček Miško, a šťastie bolo o to väčšie, ale aj starostí viac. Raz, na jednej oslave pri príležitosti výročia svadby v reštaurácii, si Katkina najlepšia kamarátka Viera dala viac, ako vládala, a museli jej zavolať taxík.
Slávili v kruhu rodiny Andrejovi rodičia, päťročný Miško sedel pri stole medzi dospelými a pripíjal džúsom na šťastie. S Katkou prišla Viera, boli ako sestry, spolu už od základnej. Viera mala tridsať a stále sa jej v láske nedarilo ako Katke. Popri krásnej Katke pôsobila ako jej nenápadný tieň: bola nižšia, plnšia, tvár akoby odfláknutá kresba. Katka bola stredobodom pozornosti od školy, Viera ani zďaleka.
Aj tak jej kamarátstvo s Katkou poskytovalo určité výhody s mamou by Katku nikam nepustili, ale vo dvojici s Vierou mohli ísť hocikam. Pozornosť chlapcov padala vždy na Katku. Katke začali pýtať ruku už v maturitnom ročníku, kdežto Viera na žiadosti stále čakala. A potom stretla Andreja všetko sa roztočilo…
V ten večer, keď Viera schádzala dolu schodmi z podniku, takmer trikrát padla, nebyť Andreja. Hore čakali rodina a Katka, dolu už stálo taxi. Andrej ju teda vyprevadil.
Šťastie mladým! Ha-ha! Vy máte šťastie, ja len smolu. Katke sa darí celý život! zvýšila hlas Viera, až sa ľudia obzerali, Odkedy ju poznám! S ňou všetko ide ako po masle! Chlapi jej vždy žrali z ruky a vy ste tomu verili Treba používať rozum! Katka je pekná, preto vám vždy vypne mozog
Ledva vyšli z dverí, Viera sa Andrejovi vytrhla a prudko, úplne triezvym hlasom povedala:
Vieš ty vlastne, koho syna vychovávaš? Veď on nie je tvoj!
O čom to rozprávaš! musel sa Andrej ovládnuť, aby jej nevylepil facku. Svet sa mu roztočil pred očami, ledva sa udržal. Chcel ju schmatnúť a natriasť, nech už mlčí, ale ona pokračovala:
Ako si zbledol! To si sám nevšimol? Miško sa vám narodil skoro! Svadba bola narýchlo, si myslíš, že Katka ťa tak milovala, že musela ihneď za teba?! Ha! Aj syn na teba vôbec nie je podobný! Nevidíš to? Mala pred tebou frajera, chcel si ju vziať. Nakoniec ju podviedol, opustil Tak jej treba!
Andrej nasrdnene posadil Vieru do taxíka, nechcel už počuť ani slovo, lenže o chvíľu mu Viera volala, a Andrej, ani nevedel prečo, zdvihol:
Spýtaj sa, Katky! Ha-ha! Prečo by len mne malo byť nanič na vašej párty, nech si aj ona pretrpí! povedala a zasmiala sa hrubo
Ten smiech mu znel v ušiach celý večer. Slová Vieri sa mu vtierali do myšlienok. Pravda, Miško sa narodil skôr, ale veď sú aj predčasne narodené deti, ani ho nenapadlo špekulovať nad detailami váhy alebo vzhľadu, vždy bol šťastný. Syna si zamiloval od prvej chvíle, nikdy ho ani len nenapadlo, že by mohol byť niečí iný.
Aj Andrejovi rodičia boli za vnuka zapálení, brávali ho na víkendy, brali ho do ZOO, do múzea Tá Viera, ktovie, prečo musela kaziť šťastie. Andrej už na nič iné nemyslel, všade videl potvrdenia jej tvrdenia. Miško vyrastal ako drobný, svetlovlasý chlapec a Andrej tmavý, mohutný brunet. Jeho mama, pani Marta, vždy vravela, že vlasy sa ešte zmenia Ale tá postava? Andrej bol vysoký, Katka tiež, a Miško ako prútik Aj farba očí… Andrej bol z toho na nervy. Týždeň mlčal, nič nehovoril, až napokon nevydržal a spýtal sa Katky…
Katka sa naňho zvláštne pozrela a povedala:
Vedela som, že sa ma na to raz spýtaš. Tak čo, päť rokov si vedel a mlčal? vysmiala sa, Mohli sme sa rovno rozviesť! Veď som ťa oklamala! To isto chceš, nie? No tak krič na mňa, pohádajme sa!
Andrej ustúpil. Prečo tak hovorí? Veď ju tak miluje, že by jej to vtedy určite odpustil a aj tak by si ju vzal! Teraz hovorí tak chladne, akoby čakala, že sa rozídu. Rozvod? Ani mu nenapadlo Miško jeho milovaný syn Aj keby ho všetci presviedčali o opaku, nevzdal by sa ho. A rodičia? Ako im to povedať? Alebo je lepšie nechať to tak? Budú aj potom Katku a Miška milovať?
Katka však asi Andrejovým citom neverila. Pohádali sa, Andrej si pobalil veci a odišiel. Babkin byt v Bratislave bol prázdny, tak sa tam nateraz nasťahoval. Dva týždne bez Katky a Miška, bolo to neznesiteľné, veľmi sa mu cnie Rozhodol sa všetko nechá, ako je. Viera im chcela pokaziť život, ale to jej teda nevyjde!
Andrej sa vrátil domov.
Odpusť! Narozprávala som ti hrozné veci, nezaslúžil si si to, Katka plakala, myslela som, že po tom všetkom ma prestaneš milovať a že je lepšie, keď to poviem priamo, nech už to máme za sebou…
Ach, Katka! objal ju Andrej, Päť rokov si so mnou a vôbec ma nepoznáš. Myslíš, že by som vás nechal? Milujem teba aj Miška, nič na tom nezmení. Pochopím ťa a neodsudzujem Človek sa niekedy bojí a nevie, čo robiť Máme skutočnú rodinu a Viera nám ju nevezme, ver mi!
Verím ti, Katka sa k nemu láskavo pritúlila a utrela si slzy, Ale Vieru viac už vidieť nechcem!
A čo povieme mojim rodičom? spýtal sa Andrej, to ho stále trápilo, Oni Miška tak milujú Ako im to povedať?
Nakoniec im povedali. O mesiac a pol. Ale nie to, čo trápilo Andreja. Oznámili, že čakajú ďalšie dieťa. A rodina sa rozrastiePani Marta objala Katku, ako len mama vie, a Jozef sa rozžiaril od hrdosti. Miško pobehoval okolo stola, nič netušiac o tajomstvách dospelých. V tej chvíli sa všetko zbytočné rozplynulo; zostala len radosť. Starosti i klamstvá, obavy a tieň nedôvery akoby niekto pootvoril okno a vyvetrali sa von. Andrej chytil Katku za ruku, ich pohľady sa stretli v tichom súhlase.
Neskôr večer, keď Miško zaspal, sedeli spolu na balkóne, nad hlavami im cvendžali kľúče susedov a večerný vzduch voňal pokosenou trávou. Katka si oprela hlavu o Andrejovo rameno.
Myslíš, že to zvládneme? spýtala sa potichu, nebol to už strach, len jednoduchá prosba o uistenie.
Andrej ju objal silnejšie. Spolu zvládneme všetko. Aj keď spadneš na ľade, aj keď niekedy všetko bolí stále vstaneme. Navzájom.
Katka sa usmiala do šera a Andrej si v tú chvíľu uvedomil, že šťastie nevyrástlo z dokonalosti, ale z odpustenia a drobných každodenných výhier nad strachom. Počkal, kým Katke zažiari v očiach známy šibalský plamienok, a potom jej letmo pobozkal ruku.
Až čas ukáže, čo prinesú ďalšie rána, no tento večer patril im. Boli rodina ozajstná, odvážna, so všetkými chybami i láskou. A v tej chvíli, s prísľubom nového života, vedeli, že všetko ostatné je len ticho za dverami, ktoré už nikdy nemusia otvárať.
