Syn môjho kamaráta je skvelý chlapec. Vždy sa dobre učil, úspešne dokončil školu, potom nastúpil do práce a makal na sebe. Dnes je z neho úspešný podnikateľ, vlastní rodinný dom na vidieku, byt v centre Bratislavy poviem vám, fakt zázrak, ten chalan.
Lenže… vždy je tu to ALE oženil sa s dievčaťom. S dievčaťom, ktoré bolo hrozné z neúplnej rodiny, večne nahnevaná, žiarlivá a povahovo poriadne ostrá. Toto nie sú len slová mojej kamarátky, ktorá jediného syna odovzdala do jej rúk je to jednoducho tak.
Ako prvé si tá harpia vydobyla, aby manžel prerušil všetky kontakty so svojimi kamarátmi. Načo ich voláš? Len sem chodia popíjať, berú ti peniaze nič s nimi nezažiješ, len z teba ťažia.
Potom postupne odstrihla aj jeho príbuzných. Ich rodina je veľká a držala vždy pevne spolu spoločné oslavy, časté telefonáty skrátka, výborná rodina, pevná.
Manželka začala pretočiť oči na každú pozvánku od rodiny, zakaždým niečo vážne vymyslela, keď ich pozvali na návštevu, a vždy ju zrazu chytila migréna, keď mali dôjsť príbuzní k nim domov.
Napokon už iba jeho mama chodila občas na návštevu, pretože túžila vidieť svoju vnučku. A, samozrejme, chýbal jej syn.
No aj tie návštevy končili vždy roztržkou.
Nie že by kričala, ale s takým tým tichým, nabrúseným tónom: Povedala som ti už stokrát, ale ty sa nikdy nezmeníš nenos lacné darčeky, my chodíme len v drahých veciach, a ty donesieš takéto gýče.
Syn len stál pri nej a prikyvoval: Mama, preboha, pochop to.
Včera som sa stretol s kamarátkou a ešte jednou známou. Kamarátka plakala a so trasúcimi sa rukami mi ukazovala sms správu. Jej nevesta jej napísala, že sa so synom rozhodli, že už bude najlepšie, keď k nim prestane chodiť.
So slzami hovorila, že jej syn jej zavolal a povedal: Mama, rozčuľuješ moju ženu. Keď prídeš k nám na návštevu, ona sa potom ešte tri dni nevie upokojiť.
Ale v konečnom dôsledku o to ani nejde. Len sme sedeli a povzdychli si úbohá žena, aké nešťastie, aká nevďačná nevesta.
Vtedy nám sused povedal: A čo s tým má ona? Vychovali ste ho takého krutého a bezcitného.
Vybuchol som, že nič nevidí a nič nevie. Veď čo mal robiť, keď mu doma robí peklo? Všetko obetoval pre svoju rodinu a pokoj, a to ste mali vidieť, aký bol zlatý, keď v šiestej triede nakreslil mame vlastnoručne srdiečko a kvietok ku Dňu žien.
Ukážem vám to, ešte to mám odložené. Keby nebolo tej ženy…
Len pokrčila plecami: Ak chlap nie je zlý, žiadna žena ho k tomu nedonúti. A odišla.
A mne ako by spadol z očí závoj.
Celý život som žil v presvedčení že dobrý muž si vezme zlú ženu.
A teraz je zrazu jasné…
Človek je zlý preto, že je zlý on sám, nie že by ho k tomu niekto nútil…
