Syn môjho priateľa bol vskutku výnimočný chlapec. Dobre sa učil, vyštudoval, našiel si prácu a všetko robil svedomito. Spomínam si, ako dnes, že sa z neho stal zámožný podnikateľ, mal krásny dom na dedine, byt v centre Bratislavy hovorím vám, samé čudo, nie obyčajný človek.
No, ako to už býva vždy sa nájde to povestné ALE oženil sa s dievčinou. Dievčinou nešťastnou, z rozpadnutej rodiny, večne mrzutou, chorobne žiarlivou a bez štipky dobrej vôle. Toto nehovorím ja, ani jeho vlastná mama, ktorá jej jediného syna akoby vydala napospas to je čistý fakt.
Najprv tá bosorka vyhnala všetkých jeho kamarátov. Načo ich sem púšťaš, len sa tu opíjajú, oberajú ťa o peniaze nevieš si s nimi rady využívajú ťa, hovorila mu často.
Potom sa jej podarilo systematicky odstrihnúť aj jeho príbuzných. Ich rodina bola početná a držali spolu sviatky, oslavy, často si volali veru, bola to poriadna a srdečná rodina.
Manželka len prevrátila oči, keď niekto z rodiny pozval na návštevu, vymýšľala si dôležité povinnosti alebo ju z ničoho nič premohli prudké migrény práve vtedy, keď sa blížila návšteva.
Netrvalo dlho a už len matka občas zašla, a to najmä preto, že jej veľmi chýbala jej vnučka. A, pravdaže, syn.
Aj vtedy však dokázala čosi vystrúhať vždy z toho bol nepríjemný konflikt.
Nie krik, nie hystéria. Pokojne, chladne, s tým známym tichým hlasom: Povedala som ti už stokrát, že darčeky za pár eur k nám nenos. My si potrpíme na poriadne veci a ty donesieš také lacné hlúposti.
Syn pri nej stál a iba ticho prikyvoval: Mama, prosím ťa, pre Pána.
Včera sme sa stretli na káve s ňou a ešte jednou kamarátkou. Tá plakala a v trasúcich sa rukách ukazovala smsku jej nevesta jej napísala, že sa s mužom rozhodli, že by asi bolo lepšie, keby už viac k nim nechodila.
S plačom hovorila, že jej syn jej do telefónu povedal: Mama, rozčuľuješ moju ženu. Keď prídeš, nevie sa z toho tri dni spamätať.
Ale veď v tom predsa nie je podstata. Sedeli sme tam, vzdychali, ľutovali chudinku pomysleli si, aká len má smolu, aká ukrutná nevesta.
A vtom nám náš priateľ povedal: Ale čo s tým má spoločné ona? Vy ste si vychovali takého syna bezcitného a chladného.
Okríkla som ho, že ničomu nerozumie. Čo mal robiť, veď ona je taká? Spravil to pre rodinu, pre pokoj medzi nimi, a keby ste len videli, aký bol dobrý chlapec, keď v šiestej triede nakreslil mame pohľadnicu na ôsmeho marca.
Mám ju doma, srdiečko aj kvietok, všetko si sám vymyslel. A nebyť tej jeho ženy…
On len pokrčil plecami a povedal, že keď nie je muž sám zlý, žiadna žena ho k tomu nedonúti. A odišiel.
V tom okamihu akoby mi padol závoj z očí.
Celý život som bola vedená v duchu, že dobrý muž sa neožení so zlou ženou.
A tu to máme.
Ukázalo sa, že podlý človek je podlý, pretože takým je on sám nie preto, že ho k tomu dotlačila zlá žena.
