**Nedá sa dýchať**
Zuzka pomaly otočila kľúčom v zámku a opatrne vošla do bytu. Hoci sa snažila zatvoriť dvrš potichu, zámok aj tak zaklčkal. Nezapáliac svetlo, vyzliekla sa a prešliapla k dverám svojej izby… Klik! Vypínač za jej chrbtom zabuchol v tichom byte ako výstrel.
„Zuzka, kde si bola? Prečo tak neskoro? Volala som Kataríne. Klamala si mi,“ ozval sa mamin hlas.
Zuzka zamrzla na mieste, hlučne sa nadýchla a otočila sa k matke.
„A ty prečo nespíš?“ spýtala sa.
„Ako mám spať, keď teba nie je doma? Bála som sa.“ Mama sa ustaranou tvárou pozrela na dcéru.
„Už som dospelá, mami, prestaň ma hlídať,“ odsekla Zuzka.
„Jasné, dospelá…“ Mama mávla rukou a odišla do izby, ale dvere za sebou nezavrela.
Zuzka zaváhala a išla za ňou. Sadla si vedľa nej na gauč.
„Mami, prepáč. Úplne som stratila pojem o čase.“
Mama vyzerala unavene a bledo. Ostré svetlo lustra podčiarklo vrásky a tmavé kruhy pod očami, v ktorých visel výčitkavý pohľad.
„Nebola som sama. S Michalom. Boli sme v kine a potom sme sa prechádzali. Neboj sa o mňa.“
„S Michalom?“
„Áno. Spoznala som ho pred dvoma týždňami. Je taký… zaujímavý, toľko toho vie.“ Na Zuzkiných perách sa objavil úsmev a pohľad sa jej zamžil. Prisunula sa bližšie k matke a položila jej hlavu na rameno.
„Takže aj minule si bola s ním, nie u Kataríny?“
„Prepáč.“
„Všetko chápem, ale prečo si mi hneď nehovorila, neupozornila ma? On tiež študuje na výške? Budeš s ním chodiť do školy?“
„Už vysokú dokončil, pracuje,“ rýchlo odpovedala Zuzka.
„Takže je starší? Och, dcérka…“ Mama si povzdychla a Zuzka zdvihla hlavu, pripravená brániť sa, no mama ju predbehla. „Predstavíš mi ho?“
„Chceš?“
„Samozrejme. Páčil by sa ti.“
„Ani som si nevšimla, ako si vyrastla.“ Mama smutne pozrela na dcéru. „Už je neskoro, poď spať.“
„Dobrú noc, mami.“ Zuzka pobozkala matku na líce a odišla do svojej izby.
Poďakovala sa, zliezla pod perinu a uprela pohľad do stropu, spomínajúc na každé slovo, každý bozk a snívala…
Keď sa znovu prebrala, mama už bola v práci. Zuzka sa umyla, zjedla raňajky, ktoré jej mama nechala, a zobrala telefón.
„Ahoj, už si v práci?“ spýtala sa veselo.
„Áno,“ odpovedal Michal dosť ostro.
„Prekážam?“ znepokojila sa Zuzka, keď počula jeho chladný, odmeraný hlas.
„Trochu. Zavolám ti neskôr.“ A zavesil.
„Zavolám ti…?“ Zuzka bezmocne pozerala na displej, kým nevypol.
„Asi bol niekto pri ňom,“ domyslela si a čakala, kedy jej zavolá. Skúsila čítať, ale slová jej nešli do hlavy. Knihu odložila. V telke nič nezaujímavé nešlo. Zavolala svojej najlepšej kamarátke Katke a ponúkla sa, že pôjdu na prechádzku.
Kamarátsky si pochutnávali na zmrzline, Zuzka sa chválila, že sa zamilovala, keď nKeď sa jej však znova rozvonia vôňa morského vzduchu a slnko jemne zapálí líce, nakoniec prisahá sama sebe, že to, čo bolo, ostane minulosťou, a nová láska, ktorá sa len rodí, dostane šancu, akú si zaslúži.
