Nič, Slavko! Netráp sa! Aspoň si Nový rok poriadne užil!
Tu je rodné mesto. Slavko zostúpil z peróna, vyšiel na prednádražné námestie a zamieril k autobusovej zastávke. Svojej žene neoznámil, že príde dnes.
Náladu mal Slavko pochmúrnu, lebo čakal nepríjemný rozhovor s Annou. Manželka mu opäť bude vyčítať, sťažovať sa, hovoriť, že je ľahostajný egoista.
A prečo ľahostajný? Chcel jej predsa popriať šťastný nový rok, no ona vypnula telefón. Urazila sa!
Tri dni sa jej snažil dovolať, no nezdvihla. Tak sa urazil aj on a prestal volať.
A mimochodom, ani jeho rodičov a sestru nepopriala, nieto ešte jeho. Presne to jej teraz povie hneď, čo prekročí prah.
Nebude to len on, kto sa bude obhajovať aj ona má svoje chyby, tak nech odpovie! Ako sa hovorí? Najlepšia obrana je útok.
Slavko sa spamätal a do svojho domu vošiel v bojovom rozpoložení.
Byt ho privítal tichom.
Haló! Je tu niekto živý? Anička, som doma! zvolal Slavko, no nikto mu neodpovedal.
Nakukol do kuchyne žena tam nebola, potom do jednej izby prázdno, do druhej to isté. Všimol si však zmeny: pri stene chýbala detská postieľka, zmizol komód s prebaľovacím pultom a kočík, ktorý im darovali Aniny rodičia.
Rýchlo prehľadal skriňu: časť, kde viseli Anine šaty, bola tiež prázdna.
Čo, zošalela? Opustila ma? pomyslel si.
Zavolal tesťovi, nikto nezdvihol. Skúsil Katarínu Aninu priateľku. Ticho. Napokon sa dovolal Michalovi, Kataríninmu mužovi.
Miško, ahoj! Daj Kataríne, nemôžem sa jej dovolať.
Katuška je s dieťaťom u svojich na dedine tam sme oslavovali Nový rok. S telefónom je tam problém.
Ja som prišiel včera, lebo dnes mám službu. Oni ešte oddychujú, povedal Michal. Prečo potrebuješ Katarínu?
Myslel som, že možno vie, kde je moja Anka. Prišiel som od rodičov, ale ona nie je doma. A všetky veci, čo sme pripravili pre bábätko, sú tiež preč.
Počuj, tvoja žena mala práve porodiť. Ty si odišiel na sviatky k rodičom a nechal si ju samu? začudoval sa Michal.
Ona nechcela ísť. Termín mali určený na desiaty-jedenásteho. Stihli by sme sa vrátiť.
Gratulujem, hlupák, si naozaj trúba, usmial sa kamarát.
Prečo? nechápal Slavko.
Lebo si pravdepodobne už slobodný. Blázon! Zavolaj do nemocnice, asi tam je, poradil Michal.
Desať dní dozadu.
Nerozumiem, Slavko, hovorila matka, prečo máš o sviatkoch sedieť doma? Ak Anka nechce ísť, prídeš sám. Termín má až o dva týždne, stihneš sa vrátiť.
Navyše, takmer celá rodina sa zíde: teta Mária s ujo Jozefom, Natália s Viktorom, Oľga s Pavlom. A my s otcom a Viera s Tiborom.
Viera nám rezervovala izby v hoteli v lese na štyri dni od tridsiateho do druhého.
Na Silvestra bude banket s hudbou. Zaplatila som za teba, vrátiš mi. Budeš u nás do Vianoc, ôsmeho sa vrátiš. Stihneš Ankin termín.
Anka odmietla ísť:
Slavko, môže ma to chytiť kedykoľvek. Predstav si, všetci sa zabávajú, a mne náhle začne. A hotel je mimo mesta stihla by sanitka?
Nie, nikam nejdem.
Tvoja mama má pravdu, že teraz ženy berú tehotenstvo ako chorobu a pôrod ako hrdinský čin. Ona nás tri vychovala a v materskej takmer nesedela.
Samozrejme, Slavko chápal, že Anka má čiastočne pravdu. Ale predstavil si nudný Silvester doma: len oni dvaja, skromný stôl Anka povedala, že veľa variť nebude. Bolo mu smutno.
Zatiaľ čo rodina bude v reštaurácii tancovať a zabávať sa. Tak odišiel sám.
V hoteli bolo veselo. O polnoci chcel Anke zavolať, no nezdvihla.
No dobre, urazila sa, aj keď si to zavinila sama. Mohla byť tu s nami, pomyslel si.
Na druhý deň mu matka vyčítala:
Anka sa nám ani neozvala, nepopriala. Vidíš, aká je! Príliš si ju rozmaznal.
Nechápe, čo je skutočná rodina. My sme tu spolu, ona tam sama. Nech si posedí a premýšľa.
Anke však vtedy nebolo do nich. Ak na niekoho myslela, bol to Slavko, nie svokor so svokrou a ich početná rodina.
Jej rodičia, keď zistili, že dcéra zostala sama, pozvali ju k sebe. Nemali veľkú oslavu.
Brat žil v Bratislave, pracoval v nepretržitej prevádzke, tak rodičia plánovali tichý Silvester.
O deviatej večer Anka s matkou prestierali stôl, keď ju chytili bolesti.
Zavolali sanitku. Matka išla s ňou, otec za nimi autom.
Anka oslávila Nový rok v pôrodnici, jej rodičia v čakárni. Narodila sa jej syn
Slavko zavolal do nemocnice.
Kolesová? Včera ju prepustili, povedali mu.
Akože? Už je tu bábätko?
Áno. Prvého o polnoci.
Kto ju odviezol? spýtal sa.
Mladý muž, to si nezapisujeme!
Slavko pochytil, že to boli jej rodičia. Kúpil ruže a zamieril k nim.
Zazvonil. Dvere otvoril tesť.
Čo chcete?
Dobrý deň, prišiel som za Annou, povedal.
Prečo?
Som jej manžel.
Anka, zavolal tesť. Tu je nejaký muž, tvrdí, že je tvoj manžel. Chceš s ním hovoriť?
Nie, nech ide, ozvala sa zo vnútra.
Tesť pokrčil ramenami:
Nechce. Dovidenia. A zavrel dvere.
Slavko chvíľu čakal
