Nič, Marek! Nestrácej hlavu! Zas Nový rok si prežil skvelo!
Tak som dorazil do rodnej obce. Vyskočil som z nástupišťa, prešiel cez hlavné nábrežie a zamieril k autobusovej zastávke. Nepovedal som svojej manželke, že dnes prichádzam.
Marek bol v podraze, lebo ešte predtým mal nepríjemný rozhovor s Ľubkou. Ženatá ho opäť obviňovala, sťažovala sa, že je ľahostajný a sebecký.
Prečo ľahostajný? Pred novoročným sviatkom chcel jej zablahoželať, no ona vypolila telefón. Rozčúlená!
Tri dni ho naveril, aby ju dosiahol, a ona ho nebral. Potom sa aj on naštval a prestal volať.
A okrem toho ju ani nepozdravila u svojich rodičov ani u sestry, netreba spomínať na neho. Hneď z prahu jej o tom oznámi.
Nie je to len jež, aj ona má svoje chyby, tak nech sa bráni! Ako sa hovorí najlepšia obrana je útok.
Marek sa povzbudil a vošiel do svojho bytku v bojovom rozpoložení.
Byt ho privítal tichom.
Hej! Kto je tu živý? Ľubko, som doma! hlasno zvolal Marek, ale nikto neodpovedal.
Pozrel sa do kuchyne manželky tam nebolo, do jednej izby prázdno, do druhej rovnaké. Hneď mu však padli do očí zmeny: pri stene už nebolo detské postieľky, zmizol komod, nad ktorým býval výmena a kočíky, ktoré im darovali rodičia Ľubky.
Marek bežal k skrinke: aj polica, kde zvyčajne viseli jej šaty, bola prázdna.
Čo to, zbláznila sa? Zanechala ma? pomyslel si Marek.
Zavolal na svokru, ale nikto nezdvihol. Potom zadial na Katku Ľubkinu kamarátku. Ticho. Napokon sa spojil s Mikulášom manželom Katky.
Mikuláš, čau! Daj Katke telefón, niečo s ňou nedostihnem požiadal ho Marek.
Katka je s dieťaťom v dedinke, tam sme oslávili Nový rok. S tým signálom často kolíše, odpovedal Mikuláš.
Včera som prišiel, lebo som dnes mal služobnú zmenu. Oni ešte odpočívajú, doplnil Mikuláš. Prečo potrebuješ Katku?
Myslel som, že vie, kde je moja Ľubka. Prídeš od rodičov, a ona doma nie je. Všetko, čo sme pre dieťa kúpili, tiež preč, povedal Marek.
Počuj, tvoja žena mala skoro rodiť. Ty si odletel na sviatky a ju nechal doma? prekvapil sa Mikuláš.
Ona sama nechcela ísť. Ani nevedela, že termín je 10.11. januára. Vedeli by sme to stihnúť, snažil sa Marek vysvetliť.
Gratulujem, Šarik, si hlúpy, usmial sa priateľ.
Prečo? netrhl Marek.
Lebo si už pravdepodobne slobodný. Blázon! Zavolaj do nemocnice, ona je tam, radil Mikuláš.
Desiaty deň predtým.
Nerazumiem, Marek, hovorila matka po telefóne, prečo máš počas sviatkov zostať doma? Ľubka nechce odísť, príď sám. Termín má takmer dva týždne, stihneš sa vrátiť.
Obzvlášť keď sa zberie celá rodina: teta Viera s strýkom Štefanom príde, Natália s Viktorom, Olga s Pavlom. A my s otcom a Viktóriou s Ľubom.
Viktória si na sviatok rezervovala izby v horskom hoteli priamo v lese. Štyri dni od 30. decembra do 2. januára.
31. decembra bude v reštaurácii banket s hosťmi. Zaplatila som za teba, potom vrátiš. Zostaneš u nás do Vianoc, a 8. januára odídeš. Stihneš termín manželky.
Ľubka nechcela vycestovať:
Marek, môžem mať záchvat kedykoľvek. Predstav si: všetci sa smejú, a ja náhle začnem. A ten hotel mimo mesta príde tam záchranková služba včas?
Nie, nikam neodídem.
Presne tak, mama hovorí, že ženy dnes počítajú chorobu ako zázrak, a príchod dieťaťa za hrdinský čin. Nás trojicu priviedla na svet, a v materskej dovolenke takmer nič nenechala.
Marek pochopil, že Ľubka má aspoň časť pravdy. No predstavil si, aká nudná bude novoročná noc doma len on a manželka pri skromnom stole, Ľubka ani neplánuje nič výnimočné. Bol smutný.
Všetci ostatní rodina budú v reštaurácii spievať, tancovať a baviť sa. Takže odcestoval sám.
V horskom hoteli to skutočne vrcholilo. Asi o pol druhej ráno, keď už bol Nový rok, Marek opustil sál a išiel do vstupnej haly zavolať manželke, ale ona neodpovedala.
No dobre, urážam sa, ale aj tak je to jej vina. Mohla by byť tu a baviť sa s ostatnými pomyslel si Marek.
Nasledujúci deň matka vyjadrila svoj hnev na nevlastnú manželku:
Ľubka ti ani nezavolala, nepozdial sa so mnou. Vidíš, urazila si ma! Rozpadol si rodinu, synu.
Nechápe, čo je pravá rodina. My sme tu všetci spolu, ona je sama. Nech si sadne, premyslí si to.
Ľubka v túto novoročnú noc nemala chuť na nich. Ak niečo spomínala, bola to iba Marek už žiadny svokor ani veľké väčiny.
Jej rodičia, keď zistili, že dcéra zostala na sviatky sama, pozvali ju k sebe. Nemali v úmysle organizovať veľkú hostinu.
Brat Ľubky býval v hlavnom meste, pracoval v závode na nonstop, a nemal dovolenku, takže rodičia plánovali oslavu len vo dvojici.
31. decembra o deviatej večer sa s Mamou pripravovali, a v tom Ľubku zachvátil záchvat.
Privolali záchranku. Mama s ňou odišla, otec ich nasledoval vo svojom aute.
Tentokrát Ľubka privítala Nový rok v nemocnici, rodičia v hale oddelenia. Ľubka sa stala matkou.
Marek sa rozhodol nasledovať priateľov rád a volal do nemocnice.
Kolosová? Včera som bola prepustená, ozvali sa na infolinke.
Ako prepustená? nevedel Marek uveriť. Už má dieťa?
Áno. Prvý január o pol druhej.
Kto ju z nemocnice vyzdvihol? spýtal sa Marek.
Mladý muž, túto informáciu v registri nevedome evidujeme!
Marek pochopil, že dieťa a jeho matka môžu byť len v rukách rodičov. Kúpil si kyticu ruží a vydal sa k nim.
Zvonil. Dvere otvoril svokor.
Počúvam.
Dobrý deň, prišiel som k Ľubke, povedal Marek.
A prečo? spýtal sa otec.
Vlastne som jej manžel, odpovedal zošatník.
Ľubka, zakričal svokor. Tu je chlap, ktorý tvrdí, že je tvoj manžel. Chceš s ním hovoriť?
Nie, nečakaj ho, ozvala sa z hĺbky bytu.
Svokor rozhŕzal ruky:
Nechce. Dovidenia, mladý pane! a zatvoril dvere.
Marek čakal pár minút a znovu volal.
Tentokrát otvorila svokra vysoká, silná, hlasitá žena. Úprimne povedané, o ňu bol trochu nervózny.
Niečo ti uniklo? spýtala sa.
Prepustite ma, odvážne začal Marek. Mám právo
Nezvládol dokončiť. Žena vyrútila z ruky kyticu a niekoľkokrát ju vrátila na tvár Marekovi.
Na čo máš právo, čoskoro ti o tom povie advokát! A viac mi nepíšte, môj vnúčik spí, povedala, hodila kyticu pred jeho nohy a zamklo dvere.
Marek sa vrátil domov. Po ceste si pohrával s rukami po tvári ruže boli pekné, ale plné hrotov.
Keď dorazil, najprv zavolal matke.
Predstav si, nedovolili mi vstúpiť do bytu, ani vidieť dieťa.
Neboj sa, Marek. Ľubka sa vráti so svojím bábätkom. Nevolaj peniaze, kým sa nevráti. Len si oddýchni, zajtra máš prácu.
Marek tak urobil: večeral knedle s kapustou, ktoré kúpil v obchode, a šiel spať.
Spal pokojne, netušil, že to bude posledná noc v tom byte.
Nasledujúci deň, keď prišiel z práce, všetky jeho veci v krabiciach a čiernych vreckách stáli na schodiskovej plošine.
Zvonil. Otvorila mu svokra dvere, ktorá mala dvojizbový byt, kde bývali Ľubka a on.
No čo, drahý zať? Pamätáš si adresu svojho internátu, alebo potrebujem pripomenúť? Zbieraj svoje veci. Všetko, čo tu zostane, zajtra vyhadzuje upratovačka!
Mareka čakalo presťahovanie do internátu.
Rozvod rozdelil ich majetok. Marek už nemal čo v internáte, chcel si požičať byt, ale keď dostal výplatu, z ktorej mu odpočítali výživné a ešte 5000, už mu zostalo málo na život.
Buď šetrnejší! Ešte musíš sporiť na vlastný byt, poradil Mikuláš. Nič sa nestratí, Marek! Nestrácaš! A Nový rok si prežil skvelo!
Ľubka tri roky žila u rodičov, kde im pomáhali s malým Štefanom, byt si medzičasom prenajímali.
Keď Ľubka nastúpila do práce, ona a Štefan sa vrátili do svojho domu. Po rekonštrukcii už tam nič nepřipomínalo Mareka a jeho rodinu.
Čo si myslíte o Marekovom konaní? Napíšte svoje názory do komentárov, dajte lajky.
Priatelia, ak chcete čítať viac takých príbehov, zostavte komentáre a nezabudnite na lajky. To nás motivuje písať ďalej.
