Nič sa nedeje, Slavko! Nenechaj sa zladiť! No aspoň Nový rok si privítal štýlovo!
Tu je tvoja rodná obec. Slavomír vystúpil z nástupišta, zamieril na nádražný priestor a šiel k autobusovej stanici. Neozval sa svojej manželke, že dnes príde.
Slavovitoho nálada nebola najlepšia, lebo práve mal nepríjemný rozhovor s Hanou. Manželka mu opäť vyčíta, že je ľahostajný a sebecký.
Prečo ľahostajný? No pred Novým rokom sa chcel s ňou pozdraviť, ale ona vypnula telefón. Zrazu sa cítil urazený!
Tri dni sa snažil dovolať, ale slúchadlo nezachvátil. Nakoniec aj on prestal volať, pretože sa cítil rovnako uražený.
A navíc mu nečaká, že sa ani nepokúsila pozdraviť jeho rodičov a sestru, netreba spomínať na neho. Takže teraz mu to hneď v domove oznámi.
Nie je to len ona, chyby má aj ona, tak ať sa bráni! Ako sa hovorí: najlepší obranný úder je úder do útočnej pozície.
Slavomír sa povzbudil a vstúpil do svojho bytového domu s takmer bojovým nasadením.
Byt ho privítal tichom.
Héj! Kto tu žije? Zuzka, som dorazil! zvolal hlasno, ale nikto neodpovedal.
Pozeral sa do kuchyne manželky tam nebolo, v jednej miestnosti prázdno, v ďalšej to isté. Hneď mu však padli do očí zmeny: pri stene chýbala detská postieľka, zmizol komod s prebaľovacím stolíkom a kočík, ktorý im darovali rodičia Zuzky.
Rýchlo bežal k skrinke: polka, kde zvyčajne viseli manželkiné veci, bola tiež prázdna.
Je zbláznila? Vyrútila ma? zamyslel sa Slavomír.
Zavolal do švagrinyho domu, ale nikto nezdvihol. Potom zadial Katku, Zuzkinu kamarátku. Tiež ticho. Nakoniec sa dopáčil k Michalovi manželovi Kataríny.
Ahoj, Miško! Poď prosím na slúchadlo Katky, nedostanem sa k nej, požiadal.
Katka je teraz s dieťaťom v dedinke, oslávili sme tam Nový rok. S tým spojenie často padá, vieš, ako to býva.
Včera som prišiel, lebo som dnes mal zmenu. Oni ešte oddychujú, odpovedal Michal. Prečo sa zaujímaš o Katarínu?
Myslel som, že vie, kde je moja Zuzka. Prišiel som od rodičov, a doma ju nie je. A všetko, čo sme pre dieťa kúpili, tiež nie je, povedal Slavomír.
Počúvaj, tvoje manželka mala čoskoro stať sa matkou. Ty si šiel na sviatky a ju zostavil doma? zaskočil Michal.
Ona sama nechcela ísť. Dokonca im stanovili termín 10. až 11. januára. Stačilo by to stihnúť.
Gratulujem, Šarik, si na suchu, usmial sa kamarát.
Prečo? nepochopil Slavomír.
Pretože pravdepodobne si už slobodný. Blázn! Zavolaj do nemocnice, tam bude, poradil Michal.
Desiaty deň predtým.
Nerozumiem, Slavko, hovorila po telefóne jeho matka, prečo máš počas sviatkov sediť doma? Zuzka nechce ísť, príď sám. Termín má takmer dva týždne, stačí sa vrátiť.
Obzvlášť keď sa zbiera celá rodina: teta Viera s otcom Štefanom prídu, Natália s Viktorom, Olga s Pavlom. A my s otcom a Viki so Zuzkom.
Vika si na sviatok zarezervovala izby v dedinskom hoteli priamo v lese. Štyri dni od 30. decembra do 2. januára.
31. decembra v reštaurácii bude banket s pozvanými umelcami. Zaplatila som za teba, potom vrátiš. Zostaneš u nás až do Vianoc, a 8. januára odídeš. Stačíš na termín manželky.
Zuzka nechtela ísť:
Slavko, môžem byť chytená kedykoľvek. Predstav si to: všetci sa smejú, a ja zrazu začnem. A ten hotel mimo mesta príde tam sanitka včas?
Nie, nikam nepošlem.
Správne, mama hovorí, že ženy dnes považujú chorobu za zaujímavý stav, a príchod dieťaťa za hrdinský čin. My sme tri na svet priviedli, a v materskej dovolenke sme takmer nič nezostali.
Slavomír uznal, že Zuzka má pravdu. Ale predstavil si, aká nudná by bola novoročná noc doma len s ňou, pri skromnom stole Zuzka už prezradila, že sa špeciálne nevariť nechce. Smutnil.
Zatiaľ všetka rodina v reštaurácii zapaľovala svetlá, spievala a tancovala. Slavomír teda odcestoval sám.
V horskom hoteli sa skutočne zabavovalo. Niekde okolo polnoci, keď už Nový rok nastúpil, Slavomír opustil sál a šiel do vstupnej haly zavolať manželku, ale ona mu neodpovedala.
No dobre, urážam sa, no hlavne ona je vinná. Mohla by tu byť a baviť sa so všetkými, pomyslel si Slavomír.
Nasledujúce ráno matka vyjadrila svoj hnev na nevlastnú švagrinu:
Zuzka ti ani nepriala, ani nedala pozdrav. Pozri, urazila si svojho manžela, synku.
Nechápe, čo je pravá rodina. My sme tu všetci spolu, a ona tam sama. Nech si sadne a pomyslí si.
Zuzka v túto novoročnú noc nemyslela na nich. Ak niekoho spomenula, bol to Slavomír určite už nie švagr a švagriná s množstvom príbuzných.
Jej rodičia, keď zistili, že dcéra zostala na sviatky sama, pozvali ju k sebe. Nemali v úmysle veľkú hostinu.
Jej brat býval v hlavnom meste, pracoval v továrni na nepřetržité linke, a takových voľných dní nemal, preto rodičia plánovali oslaviť Nový rok vo dvoch.
31. decembra o deviatej večer Zuzka s matkou naservírovali jedlo, a v tom okamihu ju zachvátilo záchvatové kríženie.
Privolali sanitku. Mama išla s ňou, otec ich nasledoval vlastným automobilom.
Zuzka tak prežila Nový rok v nemocnici, a jej rodičia v sále čakania. Zuzka sa stala matkou malého Saska
Slavomír si spomenul na priateľovskú radu a zavolal do nemocnice.
Bolesti? Včera ste sa prepustili, ozvali sa z recepcie.
Ako prepustili? nevedel uveriť. Už je tu dieťa?
Áno. Prvý január, o polnoci.
Kto ju odvezal z nemocnice? spýtal sa Slavomír.
Mladý muž, túto informáciu do registra nezapisujeme!
Slavomír pochopil, že dieťa a Zuzka mohli odísť len s rodičmi, a tak sa vydal k nim.
Kúpili mu kyticu ruží a odišiel.
Otvoril dvere švagrin otec.
Počúvam?
Dobrý deň, prišiel som k Hanike, povedal Slavomír.
A prečo? spýtal sa otcov otec.
Vlastne som jej manžel, odpovedal zošatý.
Zuzka! zakričal švagr. Tu je nejaký chlap, tvrdí, že je ten tvoj manžel. Chceš s ním hovoriť?
Nie, nech ide, ozvala sa Zuzka z hlbín bytu.
Švagr zmrkol rukami:
Nerada, zbohom, mladý pán! a zamkol dvere.
Slavomír chvíľu stálo a znovu zavolal.
Tentoraz otvorila švagrina svokra vysoká, pevná, hlasitá žena. Slavomír ju trochu bál.
Niečo ti nevyšlo? spýtala sa.
Prepustite ma, začal odvážne. Mám právo
Nedostal dokončiť vetu, lebo žena mu vytrhla kyticu z rúk a niekoľkokrát ju švihla po hlave.
Na čo máš právo, advokát ti čoskoro vysvetlí! A už viac nevolaj, môj vnuk spí, povedala, hodila kyticu pod jeho nohy a zamkla dvere.
Slavomír sa vrátil domov. Po ceste si často pretreval tvár ruže boli krásne, ale s tŕňmi.
Domov dorazil, najprv zavolal matke.
Predstav si, ani ma nepustili do bytu a neukázali mi syna.
Neboj sa, Slavko. Zuzka sa čoskoro vráti. S dieťaťom v náručí, kam sa môže dostať? Nevolaj jej a neprepisuj peniaze.
Nech ich rodičia kŕmia, ak sú takí múdri. Týždeňdva uplynú a ona sa vráti. Teraz si choď spať, zajtra do práce.
Tak aj urobil: večeral haluškami z obchodu a šiel spať.
Spal pokojne, lebo netušil, že v tomto byte bude nocovať naposledy.
Keď druhý deň prišiel z práce, všetky jeho veci, zabalené do krabíc a čiernych tašiek, stáli na schodíku.
Zavolal. Dvere otvorila svokra, ktorej patrila dvojizbová bytová jednotka, kde žili Zuzka a Slavomír.
No tak, drahý zozlený? Pamätáš si adresu svojho internátu, alebo potrebujem pripomenúť? Zbieraj svoje špiny. Všetko, čo tu zostane, zajtra vyčistí upratovačka!
Slavomír musel ísť do internátu.
Rozvod ho rozdelil s Zuzkou. Unavený zo študentského internátu, chcel si prenajať byt, ale keď dostal výplatu, odkiaľ mu účtovník odpočítal výživné a ešte 5000, zostalo mu takmer nic.
Buď šetrnejší! Musíš ešte na svoj byt sporiť, radil Michal. Nič, Slavko! Nezúfaj! Aspoň si Nový rok prežil vo veľkom štýle!
Zuzka tri roky bývala u rodičov, ktorí jej pomáhali so spánkom malého Saša, zatiaľ čo ich vlastný byt prenajímali.
Keď Zuzka nastúpila do práce, znova s Sašom presťahovali do svojho bytu. Po rekonštrukcii tu už nič nepripomínalo Slavka a jeho rodinu.
Aký máte názor na Slavkove správanie? Píšte svoje myšlienky do komentárov, dajte lajky.
