Nič nepočuť

Nič nepočujem
Lietadlo hanblivo vystrčilo nos z mrakov, poobzeralo sa po okolí, spravilo dlhý obrat a nežne pristálo na zemi takmer ako keď zaľúbený ženích pohladí líca svojej nastávajúcej pred oltárom.
Ozval sa potlesk, ale piloti ho vôbec nezaregistrovali.
Ani Karol Kaplinský, ktorému pri lete upchalo uši.
Kaplinský neúnavne stískal nos a dúchal, lenže vzduch si hľadal cestu všade inde, len nie tam, kde mal, a v jeho hlave stále hučal biely šum.
Karol sa vracal od svojej matky skorým ránom, akurát aby stihol pripraviť veci do práce.
Manželka, Marína, nespala a v panike pobehovala po byte, kým horúčkovito premiestňovala všetko, čo jej prišlo pod ruku.
Karol si zamieril do kuchyne, začal si chystať obed a sluch sa mu stále nevracal.
Odchádzam!
Už ma to nebaví!
Všetko ma štve!
Tento byt tu na kraji sveta, tvoja platba, ktorá ledva pokryje klobásy!
Myslela som, že mám chronickú lásku, a ono som len chytila nejaký vírus! Marína chrstla svoje srdce do Karolovej chrbtice, zatiaľ čo on pokojne prekladal zemiaky z hrnca do termosky.
Odchádzam k Marekovi, ty ho nepoznáš, on teba tiež, ale je úžasný!
Mám k nemu city.
Tie pravé, čo by mali byť.
A netráp sa, som pred tebou čistá medzi nami ešte nič nebolo.
Tak odchádzam ako slušná žena, aby si potom nemohol o mne nič rozprávať hlavne nie svojej mame.
Karol skončil s obedom a dal si všetko do tašky, potom začal variť kávu.
Nič mi nechceš povedať?
Celé srdce som ti tu vyložila!
Ma-ri-na! zvolal Karol cez plece.
Prosím ťa, nemohla by si mi vyžehliť rifle?
Čo?
Rifle?!
Ty Ja ti tu hovorím o citoch, a ty ma o žehlení pýtaš?
Nech je to všetko už za mnou!
Myslela som, že ma zastavíš.
A s týmito slovami chytila kabelku, zlosťou si poplietla svoju s Karolovou pracovnou taškou a vybehla z bytu.
Až keď bytom zahrmeli vibrácie z tresknutej dverí, Karol si uvedomil, že mu manželka zdrhla.
Kam sa v takom čase hrabe?
A rifle?
Kde mám obed? takto Karol prežíval svoj ranný rozvod.
Skľúčený tým, že nenašiel ani jednu svoju termosku, opustil byt v pokrčených nohaviciach.
Keď nastupoval do výťahu, kývol predsedníčke SVB pani, ktorá podľa mesačných poplatkov ešte stále nosila peniaze do Prešporskej Ordy.
Legendy tvrdili, že jej parfumom oživovali kone a vyháňali nepriateľov z úkrytov.
Karol zadržal dych, otočil sa chrbtom k nej a čakal, že klimatizované prostredie s esenciou jej vône pôjde smerom nadol.
Nedal ste peniaze na dezinfekciu!
Dnes prídu hubiť šváby v celom vchode, ozvala sa predsedníčka.
Karol mlčky sledoval, ako sa od jej parfumu taví gumené tesnenie na dverách.
Do večera ich musíte odovzdať, viete mi ich poslať na účet? pokračovala pani.
Karol ani slovko.
Tak sa sklonila k jeho uchu a silno naň vyhlásila: Do konca dňa čakám prevod.
Gratulujem.
Kam vás prevádzajú?
Naspäť do Prešporskej Ordy? ožil Karol.
Úprimne veril, že je potomkyňa Kublajchána.
Predsedníčka mu nadiktovala polku slov: -ina, -or, -ný, -ať a celé to znelo ako mongolčina z pradávnych čias.
Karol sa už do významu neponáral, len prikyvoval ako na výstave moderného umenia.
Dvere sa rozleteli, Karol vyšiel na čerstvý vzduch, predsedníčka odkráčala do ďalších bytov vyberať dane.
Karol pracoval ako elektrikár.
Minulý týždeň robil na stavbe, kde mal klient, čo nemal fantáziu ani peniaze, ale chcel z toho urobiť luxusný palác.
Materiály aj plány klienta smrdeli po charaktere a nie veľmi sviežo.
Karol netrpel sám.
Spolu s ním sa do tejto kreatívnej slepej uličky zaplietol aj údržbár a partia maliarov.
Kým Karol sekával steny, aby natiahol káble, kolegovia sa potili v iných miestnostiach.
Zrazu sa objavil majiteľ.
Celú noc oslavoval u kamaráta narodeniny a v kreatívnej nálade prišiel pozrieť, ako ide jeho rekonstrukcia.
Všetko je zle!
Zásuvky majú byť v šachovnicovej zostave a luster je posunutý tri stupne vpravo podľa svetového meridianu! reval a dupal klient.
Urobte tak, alebo nedostanete ani cent!
S podobnými nápadmi a vyhrážkami prešiel všetko, potom sa zamkol v detskej a zaspal na vreci so štukom.
O sedem hodín bol späť a zdesene otvoril dvere.
Stavba sa premenila podľa jeho inovatívnych návrhov: obývačka a kuchyňa spojené novým prechodom, v kúpeľni vošiel ako hosťovský záchod.
Sako biele od štuku, tvár od úľaku.
Nič si nepamätal, chcel obviniť stavbárov z klamstva, ale tí mu pustili video-kompromitáciu jeho nočného kreatívneho výkonu.
Len Karol nič nemenil nové pokyny mu prešli úplne poza uši.
Za odolnosť voči opitej kreativite ho klient odmenil malou prémiou 50 eur a ostatných vyhodil pre neschopnosť odporovať.
Ale pod tlakom kompromitu zaplatil všetko.
Večer, hladný a unavený, sa Karol vydal k doktorovi, aby ho vrátil späť do sveta zvukov.
Po ceste sa naň prilepila protivná psíka, čo sa ho snažila vystrašiť hlasným štekotom ale Karol zažil tiché kino, kde ľudia a zvieratá len herecký výkon bez dialógov.
Po chvíli to psa prestalo baviť a odkráčal.
Nech ťa zvuky sprevádzajú! povedal doktor, keď Karolovi presviedčal uši.
S novými ušami Karol ponáhľal domov.
Cestou vytiahol prémium a kúpil si parenú klobásu v ceste a malú kytičku pre manželku.
Pri dome ho vítal smutný sused.
Počul si tú novinku? obrátil sa na Karola.
Ja som dnes nič nepočul celý deň, povytiahol Karol malíček do ucha.
Miguľová, tá z Ordy, vyzbierala peniaze zo všetkých bytov, a potom zdrhla do Kysuckého Nového Mesta.
Konce odseknuté, všetko mala naplánované.
Celých sedem vchodov prešla.
Ty si odovzdal?
Nie, nie, krútil hlavou Karol.
Ráno mi niečo mlela o prevode, ale neporozumel som.
Ty si šťastný!
Ja som magor, že som odovzdal.
Ale aspoň kým prešla všetky poschodia, šváby sa zadusili od jej parfumu.
Celkom fajn záver.
Karola doma privítali rozvoniavé chute a prekvapivo milá manželka.
Prepáč mi, blázna, načisto som sa zbláznila, sama neviem prečo.
Slnko asi blblo dnes.
Chcem vziať všetky svoje slová späť a prosím ťa, ver mi, že som nič zlé nespravila.
A neexistuje žiadny Marek.
Bola som u sestry, vypustila paru a mozgy sa vrátili do polohy.
Dobre si zareagoval, tak chlapsky, a to ma prebralo.
Odpustíš mi?
Zaliala Karola horúcimi bozky a pozvala ho za prestretý stôl.
Ja som vlastne nič nepočul, priznal Karol, cítiac, že dostáva odmenu za nič.
Ďakujem! objala ho silno manželka.
To sú veci, pomyslel si Karol, ktorý dnes naozaj nič nevykonal.
Mal by som častejšie ohluchnúť.
To by sa žilo ľahšie.Karol sa usmial, nadvihol pohár a v duchu si povedal, že dnes sa stal majstrom ticha.
Nebolo treba slov ani vysvetlení všetko dôležité sa stalo medzi riadkami života.
Klobása v ceste voňala ako zmierenie a rifle už nikoho netrápili; v kuchyni, kde sluch konečne zaplnil každú medzeru, sedeli dvaja ľudia, ktorí si odpustili a začali nanovo.
A za oknom, kde ešte pred chvíľou znel iba biely šum, sa rozliehal smiech, ktorý sa tak ľahko neupchá.