Nezľúbená dcéra
Od detstva si Natália myslela, že je adoptovaná. Raz, keď zostala sama doma, prehľadávala dokumenty v nádeji, že nájde papier o osvojení. Našla však len rodný list, kde bolo jasne uvedené, že jej rodičia sú skutočnými otcom a matkou.
Zdalo by sa, že by sa mala tešiť, no skôr ju to zdesilo. Lebo teraz už vôbec nechápala, čo je s ňou zlé.
Natália bola najstaršie dieťa. O tri roky neskôr sa narodila Zuzana. Samozrejme, pred príchodom sestry si Natália svoje rané roky pamätala len matne. No po narodení Zuzany sa jej spomienky vyjasnili.
Nad Zuzankou sa všetci uznietovali. Kupovali jej najkrajšie šaty a hračky, zatiaľ čo Natália nosila oblečenie po sesternici. Keď Natália prinesla zo školy zlú notu, prísne ju potrestali zákazom televízie alebo vychádzok. Ak však Zuzka dostala dvojku, mama ju utešovala, že známky nie sú dôležité.
Najnenávidenejšou vetou Natálie bolo „Zuzka je mladšia“. Nasledovalo pokarhanie, aby jej pridala hračku alebo nechala jedinú sladkosť.
Keď vyrastli, Zuzana si tiež všimla, že rodičovská láska je nerovnomerne rozdelená. A bezohľadne to zneužívala. Vyrástla z nej skvelá herečka – vedela zaplakať na požiadanie, pochlebkovať otcovi či matke. Natália takéto talenty nemala. Maximálne zabuchla dverami, keď sa cítila ukrivdená.
Natália neuspela pri prijímacích pohovoroch na vysokú, a tak šla študovať na vyššiu odbornú školu. Rodičia povedali, že nemajú peniaze na jej štúdium. Odkiaľ by tiež vzali, keď všetko investovali do Zuziných doučovateľov a šetrili na jej budúcnosť?
Po prvom ročníku si Natália našla prácu a s prvou výplatou si prenajala izbu a odsťahovala sa. Žiť s rodinou sa stávalo čoraz nesnesnejším.
Zuzana, istená rodičovskou zhovievavosťou, zanedbávala školu a trávila čas po zábavách. Vedela, že jej štúdium zaplatia, tak prečo sa snažiť?
Kým Natália neodišla, Zuzka jej bez dovolenia požičiavala oblečenie a kozmetiku. Raz dokonca obvinila Natáliu, že cigarety, ktoré rodičia našli, sú jej. Samozrejme, verili mladšej.
Natália odišla. No hnev a zmätok v nej ostali. S rodinou sa stretávala len zriedka – každá návšteva skončila vychvaľovaním Zuzky a vyčítaním Natálii. Výčitky boli vykonštruované, rovnako ako ódy na mladšiu dcéru.
Po škole si Natália našla dobrú prácu a začala slušne zarábať. Prenajala si väščiar, stretla skvelého chlapca Martina a začala chodiť k psychologičke. Vedela, že detské traumy jej bránia v živote. Chcela založiť rodinu plnú lásky. No bola si istá, že bude mať len jedno dieťa. Strach, že zopakuje chyby rodičov, neustupoval.
Čoskoro ju Martin požiadal o ruku a potichu sa vydali. Bez veľkej svadby a bez prítomnosti jej rodičov. S Martinovou mamou mali Natália výborný vzťah. Raz jej dokonca povedala o rodinnej krivde.
„Neber si to osobne,“ usmiala sa svokra. „Ty si v poriadku. Niektorí ľudia majú lásky na rozdávanie, iní len na odmeranie. Tvoji rodičia sú tí druhí. To je ich chyba. A ty vieš, že si aj moja dcéra.“
Postupne si Natália s Martinom vybudovali spoločný život. Zobrali hypo
