Dnes som si napísal do denníka, lebo mám v srdci veľa nepokoja.
Nezabudni, že žiješ v mojom byte a celý život si tu prežil. Zase s tým začínaš. Budeš ma tým teraz vyčítať až do smrti?
Eva a Ján žili v manželstve už desať rokov. Eva mala matku a otčima, ktorý ju vychovával od troch rokov. Jej mladší brat Erik mu tiež nebol krvným synom. Iba sestrička Zuzka bola jeho vlastná. Ale nikdy medzi deťmi nerobil rozdiel.
Keď sa Eva vydala a odišla k manželovi, Zuzke bolo osem rokov. S otčimom manželky sa Ján hneď zblížil. To nebolo prekvapujúce Milan Jurkovič vedel úprimne rozprávať aj so susedskými deťmi. Bolo mu jedno, či pred ním stálo dieťa, mladík alebo dospelý muž. Hovoril s nimi ako rovný s rovným, vždy našiel spoločné témy.
O svokre Ján tiež nemohol povedať nič zlé, ale s Milanom sa okamžite spriatelil a začal ho volať otcom. Jeho vlastného otca už nebolo nažive. Matka odišla ku starým rodičom, keď ochorela. Odvtedy tam zostala. Dom odkázala synovi.
Eva a Ján všetko prerobili pod seba. Pomáhal im otec. Evina matka mrmlala nerozumela, ako sa dá odísť z mesta na dedinu.
Mami, je to mestečko. Veľké mestečko. Sú tu päťposchodové domy aj v centre.
Ale ty si na dedine, v dome. To je predmestie, čiže dedina
Ubehlo desať rokov. V rodine vyrástli syn a dcéra. Brat Eva po škole zostal v meste, ďaleko od rodného domu. Mladšia sestra sa vydala. Nemali vlastné bývanie, tak si začali prenajímať byt. Nájom platili jej matka a otec Zuzky.
Nech bývajú u nás, povedal Milan manželke.
Nemám nič proti, ale musíme si niečo vybaviť.
O čom?
Prečo si zmenil prácu?
Už sme o tom hovorili. Deti sú dospelé, zarábajú si samy. Pre mňa je už ťažké mať dve práce, a po tom, čo som ochorel, je to ešte horšie. Výdavkov je už trochu menej.
Zuzke treba byt.
Ona má manžela.
Nezabudni, že žiješ v mojom byte a celý život si tu prežil.
Zase s tým začínaš. Budeš ma tým teraz vyčítať až do smrti?
Vyber si! Musíš pracovať na byt pre dcéru!
A aký je ten výber? Pracovať na byt, alebo čo?
Alebo choď.
Ja tak pracovať nemôžem, ty to vieš.
Tak podám na rozvod. Choď. Ty máš dom.
Dom? Videla si ho? Čo sa s ním stalo za tie roky?
To ma nezaujíma. Predsa si ho nechcel predať.
Milan Jurkovič mlčky posbieraal najnutnejšie veci.
Vezmi si všetko, inak zvyšok vyhodím.
Skoro celý život sme prežili, ty máš o rok dôchodok. Mne je už šesťdesiattri.
Mal si si nájsť mladšiu, márne som s tebou vtedy súhlasila. Nemala som na výber, kto by si vzal ženu s dvoma deťmi. Pričepovali sa k nám.
To hovoríš o deťoch? Odídem. Ostatné veci si vyzdvihnem do týždňa. Vydrž
Mami, a kde je otec?
Ty vieš, že on ti nie je otec.
A čo to mení? On je môj otec a iného nemám.
Rozišli sme sa. Sem sa sťahuje Zuzka s manželom.
Čo? A kde je otec?
Vo svojej dedine.
A Zuzka súhlasila, aby odoslala chorého otca tam? A ty, ako si to mohla urobiť?
A prečo sa tak rozčuľuješ?
Tak sa nechová človek. A Erik vie?
Prečo by to mal vedieť, je ďaleko. A vy ste prečo prišli?
Len sme sa zastavili, zajtra ideme na dovolenku. Potom sme chceli zajsť za Erikom, je to tam blízko.
A čo chcete odo mňa? Teraz potrebujem peniaze na opravy, tvoja sestra s manželom sa čoskoro sťahujú, je tehotná. Takže nič nedám. Deti ste priviezli? Nemám čas na ne.
Nič nepotrebujeme. Peniaze máme, deti idú s nami. Neprišli sme kvôli tomu. A kedy si nám chcela povedať o rozvode?
Prečo by ste to mali vedieť? On je len Zuzke rodný.
Keď nás miloval a staral sa o nás, bol rodný, a teraz je cudzí? To nie je správne, mami
Nemáš ma čo súdiť! Ja som sa pre vás obetovala!
Ján sa vrátil do bytu. Na začiatku rozhovoru Evy s matkou vyšiel von, keď pochopil, že otca už nie je a nebude. Sotva mu dovolal. Milan Jurkovič si telefón nenosieval so sebou, nechával ho doma. Ale mal šťastie, zdvihol.
Samozrejme, nie mne. On sa pre nás obetoval. Čas ukáže.
Evka, poďme, potiahol ju Ján za ruku. Všetko viem. Deti do auta. Ideme k dedkovi.
Vieš? Poďme.
Viem. Sotva som to z neho dostal. Nechcel hovoriť.
Si skvelý. Ja som nikdy nevedela adresu. Nepovedali nám, a nikdy sme tam neboli.
Milan Jurkovič ich privítal pri starom dome.
Dedko, a u teba býva zlá babka v dome? spýtali sa ho vnúčatá.
Nie. Ona zostala v meste.
Eva a Ján sa zasmiali. Vtip sa podaril, hoci otec bol veľmi smutný. Samozrejme, tešil sa z ich príchodu, ale nedával to najavo. Všetko bolo vidieť.
Prečo ste ma našli?
Ako sa tu dá žiť?! Prišli sme sa pozrieť a vyriešiť všetko. Prečo si nám hneď nepovedal?
Prečo vás znepokojovať? Tvoja matka mi povedala všetko, čo chcela, a ja som pochopil.
Aj ja som ju pochopila. Ako tu budeš žiť? Teraz je leto, ale v zime? Prevliekol si všetky veci?
Všetky. Tu vlastne nič nebolo, iba staré riady a ešte sa hodili. Ale nič. Ak to tak dopadlo, budem tu žiť.
