Nezabúdaj, že žiješ v mojom byte a celý život si tu prežil. Zasa začínáš. Teraz ma tým budeš vyčítať až do smrti.
Zuzana a Ján žili v manželstve už desať rokov.
Zuzana mala matku a otčima, ktorý ju vychovával od troch rokov.
Jej mladší brat Erik mu tiež nebol vlastným.
Len sestrička Natálka bola jeho krvná. Ale medzi deťmi nikdy nerobil rozdiel.
Keď sa Zuzana vydala a odišla k manželovi, Natálke bolo osem rokov.
S otčimom ženy sa Ján hneď zblížil. Nie je to prekvapivé, Jozef Marek vedel úprimne rozprávať aj so susedovými deťmi. Bolo mu jedno, či pred ním stojí dieťa, mladík alebo dospelý muž.
Hovoril s nimi ako s rovnými, vždy našiel spoločné témy a záujmy.
O svokre nemohol Ján povedať nič zlé, ale s Jozefom sa okamžite zblížil a začal ho volať otcom.
Jeho vlastného otca už nebolo.
Matka odišla k starej mame, keď ochorela. Odišla a už tam zostala. Dom nechala synovi.
Zuzana a Ján všetko prerobili podľa seba. Pomáhal otec. Zuzanina matka mrmlala, nechápala dcéru ako to, že sa presťahuje z mesta na dedinu?
Mami, je to mestečko. Veľké mestečko. V centre sú aj päťposchodové domy.
A ty si na dedine, v dome. To je predmestie, čiže dedina
Ubehlo desať rokov. V rodine vyrástli syn a dcéra. Zuzanin brat po štúdiách zostal v meste, ďaleko od rodného domu. Mladšia sestra sa vydala. Nemali kde bývať, preto si začali prenajímať byt. Nájem platili Natálkini rodičia.
Nech bývajú u nás, povedal Jozef manželke.
Nemám nič proti, ale musíme si porozprávať.
O čom?
Prečo si zmenil prácu?
Už sme o tom hovorili. Deti sú dospelé a zarábajú si samy. Mne je už ťažké mať dve práce, najmä po tom, čo som ochorel. Výdavkov je menej.
Natálke treba byt.
Ona má muža.
Nezabúdaj, že žiješ v mojom byte a celý život si tu prežil.
Zasa začínáš. Teraz ma tým budeš vyčítať až do smrti.
Vyber si! Musíš pracovať, aby si dcére kúpil byt!
A aký mám výber? Pracovať na byt, alebo čo?
Alebo odídi.
Takto pracovať nemôžem, ty to vieš.
Tak ti podám na rozvod. Choď. Máte predsa ten dom.
Dom? Videla si ho? Čo sa s ním stalo za tie roky?
Ma to nezaujíma. Nechcel si ho predať.
Jozef Marek v tichosti posbieraal najpotrebnejšie veci.
Vezmi si všetko, inak zvyšok vyhodím.
Takmer celý život sme prežili, o rok ideš do dôchodku. Mne je už šesťdesiattri.
Mal si si nájsť mladšiu, márne som sa s tebou vtedy vydala. Veď iná možnosť nebola, kto by si vzal ženu s dvoma deťmi.
To hovoríš o deťoch? Odídem. Ostatné veci si vyzdvihnem do týždňa. Vydrž
Mami, a kde je otec?
Vieš, že nie je tvojím otcom.
A čo to mení? On je môj otec a iného nemám.
Rozviedli sme sa. Sem sa sťahuje Natálka s manželom.
Čo? A kde je otec?
Vo svojej dedine.
A Natálka súhlasila, aby tam poslala chorého otca? A ty, ako si to mohla urobiť?
A čo ti do toho?
Tak sa nechová človek. A Erik vie?
Načo to má vedieť, je ďaleko. A vy prečo ste prišli?
Len sme sa zastavili, zajtra ideme na dovolenku. A potom sme chceli za Erikom, je to tam blízko.
A čo chcete odo mňa? Teraz potrebujem peniaze na opravy, sestra sa čoskoro sťahuje, je tehotná. Takže nič nedám. Deti ste priviezli? Nemám čas na nich.
Nič nechceme. Peniaze máme, deti idú s nami. Neprišli sme pre to. Kedy si nám chcela povedať o rozvode?
Prečo by ste to mali vedieť? On je len Natálkin otec.
Keď nás miloval a staral sa o nás, bol náš, a teraz je cudzí? To nie je správne, mami
Ty ma nebudeš súdiť! Ja som sa pre vás obetovala!
Ján sa vrátil do bytu. Vyšiel na začiatku rozhovoru Zuzany s matkou, keď pochopil, že otca už nie je a nebude. Sotva mu dovolal. Jozef telefón nenosil so sebou, nechával ho doma. Ale tentokrát sa mu podarilo.
Samozrejme, nie mne. On sa pre nás obetoval. Čo ukáže čas
Zuzka, poďme, potiahol ju Ján za ruku. Všetko som zistil. Deti do auta. Ideme za dedkom.
Zistil? Ideme.
Zistil. Sotva som to z neho dostal. Nechcel hovoriť.
Si skvelý. Adresu som nikdy nevedela. Nikdy nám nepovedali, nikdy sme tam neboli.
Jozef Marek ich privítal pri starom dome.
Dedko, a žije u teba v dome zlá babka? spýtali sa ho vnúčatá.
Nie. Ona zostala v meste.
Zuzana a Ján sa zasmiali. Vtip sa podaril, hoci otec bol smutný. Samozrejme, tešil sa z ich príchodu, ale nedal to najavo.
Prečo ste ma hľadali?
Ako tu môžeš žiť?! Prišli sme sa pozrieť a vyriešiť všetko. Prečo si nám hneď nepovedal?
Načo vás znepokojovať? Tvoja matka mi povedala všetko, čo chcela, a ja som pochopil.
Ja ju tiež pochopila. Ako tu chceš žiť? Teraz je leto, ale v zime? Previedol si všetky veci?
Všetky. Tu nie je vôbec nič, len staré riady a pešo. Ale nič. Ak tak to dopadlo, budem tu žiť.
Samozrejme, že nebudeš. Bal si veci, ocko. Ideš k nám, tam budeš bývať.
Áno, ocko, poď. Veci môžeme zobrať neskôr. Zober si
